Zväz slovenských filatelistov vyhlasuje v spolupráci so Slovenskou poštou, a. s. a filatelistickým portálom www.postoveznamky.sk verejnú anketu o najkrajšiu slovenskú poštovú známku a najkrajšiu obálku prvého dňa (FDC) vydanú v roku 2021.

Viac...

Viac...

Viac...

Slovenská pošta vydala pri príležitosti 200. výročia narodenia Jána Palárika poštový lístok s prítlačou.

V stredu 27. apríla, na otvorení 54. ročníka Palárikovej Rakovej, zriadime v pamätnej izbe Jána Palárika v Rakovej príležitostnú poštovú priehradku. Priehradka bude zriadená od 10:00 do 13:00. Na podujatí bude k dispozícii aj príležitostná poštová pečiatka.

Podrobný program celého ročníka Palárikovej Rakovej nájdete TU

Viac...

V období vrcholného a neskorého stredoveku (11. až 15. storočie) sa dovŕšilo oddelenie remeselnej a poľnohospodárskej výroby, vznikli hospodársky silné mestá, rozvíjal sa obchod a moc si upevnili silnejúce štátne celky, medzi nimi aj Uhorské kráľovstvo. V mestách sa zakladali prvé univerzity. To všetko prispelo k rozvoju obchodu a vzdelanosti a tým i k zvýšenej potrebe komunikácie a k postupnému rozvoju doručovateľského a spravodajského systému.

Viac...

Viac...

Prvým známym moravským panovníkom je Mojmír I. (833 – 846), ktorý je uvedený v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov z roku 871 v kontexte vyhnania nitrianskeho kniežaťa Pribinu do exilu v roku 833. Týmto aktom došlo k zjednoteniu Moravského a Nitrianskeho kniežatstva a k vytvoreniu Veľkomoravskej ríše, ktorá bola v 9. storočí spolu s Byzantskou, Franskou a Bulharskou ríšou najvýznamnejším mocenským zoskupením v Európe.

Viac...

Dejinnému obdobiu raného stredoveku (6. – 11. storočie) sa častokrát hovorí „temný stredovek“. Autorom tohto termínu je taliansky humanista Francesco Petrarca (1304 – 1374), ktorý tým mal na mysli úpadok klasickej vzdelanosti v Európe po zániku Západorímskej ríše v roku 476. Vedomosť antickej kultúry však nezanikla, ale preniesla sa za múry kláštorov, v ktorých mnísi prepisovali aj antickú literatúru.

Viac...

Rímsky „castel“ Gerulata, sídlo pomocnej – auxiliárnej jednotky rímskej légie, tvoril počas Rímskej ríše integrálnu súčasť severnej hranice provincie Pannonia pozdĺž Dunaja, ktorý je známy pod názvom Limes Romanus. Najvýznamnejšou rímskou pevnosťou „castrum“ tejto provincie bolo Carnuntum, nachádzajúce sa medzi obcami Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku. Rímsky tábor tu vybudoval už adoptívny syn cisára Augusta Tiberius (cisárom 14 – 37) počas vojny s Markomanmi v roku 6 po Kr. a neskôr sa stal sídlom XIV légie „Gemina“. Začiatkom 2. storočia cisár Traján (98 – 117) povýšil tábor na mesto – municipium, ktoré sa stalo hlavným mestom provincie Panonia Superior. Najbližším rímsky táborom smerom na východ od Carnunta bola Gerulata, objavená v bratislavskej časti Rusovce. Opevnený „castel“ tu bol postavený už v 2. polovici 1. storočia za Flaviovcov a čoskoro sa stal sídlom jednotky germánskych jazdcov „Ala I milliaria Cannanefatum civium Romanorum“, ktorá sem bola prevelená z Hornej Germánie a sídlila tu až do 3. storočia.

Viac...

Počas niekoľkých nasledujúcich týždňov budeme postupne uverejňovať články o histórii pošty. Dozviete sa v nich veľa zaujímavých informácii napr. o vzniku organizovanej pošty, o doprave správ v ranom stredoveku, Habsburskej pošte a jej zavedení v Uhorsku v 17. storočí, históriu poštových schránok ale aj o modernejších dejinách pošty v 20. storočí.

Nech sa páči tu je prvý zo série článkov s názvom Vznik organizovanej pošty počas Rímskej ríše.

Organizovaná preprava poštových správ sa datuje do čias achaimenovskej Perzie 6. storočia pred Kr. Tá bola možná len vďaka vybudovaniu kvalitnej cestnej komunikácie, ktorá bola postavená v dĺžke 2400 km z mesta Efezos na pobreží Stredozemného mora až do hlavného mesta Súz v dnešnom Iráne. Práve vďaka tejto cestnej sieti a dobrej organizácii prepravy správ, sa v roku 331 podarilo Alexandrovi Veľkému túto starovekú ríšu mocensky pokoriť. Možno aj vďaka gordickému uzlu nachádzajúcemu sa na tejto trase v meste Gordion, o ktorom súdobí veštci tvrdili, že ten kto ho rozviaže, ovládne celý svet. Ako je v legende uvedené Alexander ho zo zúfalstva preťal mečom, stal sa síce vládcom vtedajšieho známeho sveta, ale len na krátko, pretože krátko na to zomrel.

Viac...