Pentapolitana − organizovaná preprava správ medzi mestami

pentapolitana Prečítajte si ďalší zo série našich zaujímavých článkov o poštovej histórii. Tento krát sa venujeme organizovanej preprave správ medzi mestami.

Mestá v Európe sa združovali do rôznych spolkov a zväzkov už veľmi skoro po svojom vzniku. Účelom takýchto mestských zoskupení bolo hájiť vlastnú slobodu, dosiahnuté výsady a hospodárske postavenie. Prvé trvalejšie spolky miest, keď sa už tento princíp povýšil na medzimestskú úroveň, sa datujú do 12. storočia. V Taliansku sa v roku 1198 vytvorila „Toskánska liga“ – spoločenstvo miest a mestečiek v Toskánsku. Vyšší stupeň medzimestskej spolupráce bol realizovaný v oblasti severozápadného Nemecka. Zväz tamojších miest známy ako „hanza“ postupne ovládol a monopolizoval obchod s dosahom na Škandináviu, ba až do Ruska. Mesto Novgorod bolo tiež členom tohto spolku. Ambíciou hanzy bolo okrem iného aj získať monopol na obchod s talianskymi mestami.

Motivácia pre vznik mestských zväzov v Uhorsku bola podobná ako inde v Európe. Mestám išlo predovšetkým o ochranu slobôd, hospodársky rozvoj a jeho monopolizáciu a reguláciu. Najstaršie prípady pre akési protozväzy na našom území sú spojené vždy s udelením spoločných výsad pre komunity. Takýto prípad predstavuje komunita hostí v Babinej a Dobrej Nive v roku 1254. Spoločný postup týchto lokalít je dokumentovaný už v rokoch 1270 a 1274, kedy si richtári a prísažní z oboch lokalít nechávajú potvrdiť výsadnú listinu z roku 1254. Tento spolok sa v roku 1351 rozšíril o dedinu Sása. V roku 1523 ako rovnocenný účastník zväzu týchto obcí vystupujú Pliešovce, ktoré prebrali úlohu hospodársky aj geograficky upadajúcej Sásy. Vyššiu formu zoskupenia dosiahli východoslovenské mestá. V bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 už spišské mestá vystupujú spoločne s Košicami na strane panovníka proti mocným feudálom Omodejovcom, ktorých spojencom bol aj najbohatší uhorský magnát Matúš Čák Trenčiansky. Dôležitým spoločenstvom bolo aj spoločenstvo Prešova, Sabinova a Veľkého Šariša existujúce koncom 13. a v 14. storočí.

6.1.

Poštová známka 700. výročie bitky pri Rozhanovciach vydaná v roku 2012 pripomína boj mesta Košice podporovaného spišskými mestami a kráľom Karolom Robertom proti bohatým feudálom Omodejovcom z rodu Aba. Na známke je iluminácia Viedenskej maľovanej kroniky (1358 – 1370) a v záhlaví hárčeka je symbolická maľba korunovania uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou zachovaná na nástennej maľbe kostola sv. Martina v Spišskej Kapitule.

V tomto období sa už začína tvoriť zväz „Pentapolitana (Päťmestie)“. Formálne sa tento zväz nazýval „Spoločenstvo piatich kráľovských slobodných miest“, názov pochádzal zo 16. storočia. Iniciátorom založenia Pentapolitany boli pravdepodobne Košice, ďalšími členmi sa stali Prešov, Bardejov, Levoča a Sabinov. Najstarší doklad o existencii tohto spoločenstva je známy z roku 1412. Vtedy sa zástupcovia miest zhromaždili v Košiciach, kde riešili otázku spoločného postupu pri postihovaní dlžníkov. Malo sa tak stať 19. apríla 1412 a týmto dňom väčšina prameňov datuje vznik Pentapolitany. Vrcholným orgánom zväzu bolo generálne zhromaždenie delegátov z jednotlivých členských miest. Nereprezentovali však len vlastnú komunitu mesta, ale aj zoskupenie miest a dedín, právne a hospodársky naviazaných na to ktoré mesto. Na zhromaždeniach delegátov sa predkladali záležitosti, ktoré bolo možné spolu prerokovať a o ktorých mohli jednotne rozhodnúť. Išlo o otázky bežného života, ale rokovalo sa aj o celospoločenských problémoch, krajinských výnosoch, konzultovali otázku vlastných zástupcov na krajinskom sneme a rozoberali aj problematiku nástupu nových panovníkov. Slobodné kráľovské mestá tak už vystupovali ako dôležité mocenské prvky v krajine. Zhromaždenia sa spravidla konali v Košiciach, prípadne v ďalšom meste, ktoré hierarchicky nasledovalo a tým bol Bardejov. Košice mali najvýznamnejšie postavenie, boli sídlom kráľovských úradov, sídlom soľnej komory a ďalších významných krajinských úradov. Istý čas tu sídlila aj banská komora. Pentapolitana zohrávala významnú úlohu najmä v tranzitnom obchode, keďže v príslušnom regióne sa križovali staré tranzitné cesty v smere juh – sever a západ – východ.

6.2.

Výplatná poštová známka Košice vydaná v roku 1993. Košice boli zakladajúcim členom Pentapolitany a pravdepodobne iniciátorom jej vzniku. Na známke je zobrazený Dóm sv. Alžbety, ktorý sa začal stavať v roku 1345.

6.3.

Výplatná poštová známka Bardejov vydaná v roku 2000. Na známke je zachytená historická radnica a Bazilika sv. Egídia s mestským erbom.

Medzi mestami Pentapolitany sa vytvoril organizovaný systém prepravy správ navzájom zabezpečovaný prostredníctvom poslov či bežcov. Po nemecky sa nazývali „läufer“, po latinsky „cursores“. List doručený takýmto poslom muselo ktorékoľvek mesto odpísať a poslať susednému mestu bez odkladu, veľmi súrny list aj v noci po zatvorení mestských brán. Korešpondencia bola regulovaná v smere Košice – Prešov – Bardejov – Sabinov – Levoča respektíve Levoča – Košice, Levoča – Prešov a podobne. Na tieto postupy poukázal významný slovenský historik Ondrej R. Halaga na základe analýzy a porovnania korešpondencie uvedených miest v mestských archívoch. Služby dobre organizovaného spravodajstva Pentapolitany využíval aj panovník, kráľovské úrady a šľachta. Spojovacie cesty medzi mestami Pentapolitany boli na spoločné náklady udržiavané a patrili k tým najlepším cestám v celom Uhorsku. Pentapolitana tak bola rešpektovaným stavovským orgánom mešťanov. Kráľ, hornouhorský kapitán, gróf Spišskej komory, domáce i zahraničné mestá i kniežatá sa často obracali len na jedno z miest, najčastejšie na Košice, s tým, aby ono už vyššie popísaným zavedeným spôsobom prepravy správ informovalo ostatné mestá.

6.4.

Výplatná poštová známka Prešov vydaná v roku 1998. Na známke je dominanta námestia Konkatedrála sv. Mikuláša doplnená mestským erbom.

Politický i hospodársky význam Pentapolitany vzrástol po bitke pri Moháči v roku 1526. V roku 1549 prijali tieto mestá v rámci šírenia reformácie spoločné vierovyznanie, tzv. „Confessio Pentapolitana“, v ktorom sa prihlásili k reformátorskej viere augsburského vyznania, čím posilnili svoje vzájomné väzby. Text konfesie pripravil bardejovský humanistický mysliteľ Leonard Stöckel. Od polovice 17. storočia mestá k sebe pribrali aj Kežmarok. Z „Päťmestia“ sa tak v jeho záverečnej fáze stalo „Šesťmestie“. Mestský zväz Pentapolitany zanikol začiatkom druhej polovice 19. storočia v období „Bachovho absolutizmu“, politického režimu nastolenému v habsburskej monarchii medzi rokmi 1849 – 1859/1860.

6.5.

Výplatná poštová známka Levoča vydaná v roku 2002. Na známke je historická levočská radnica s Chrámom sv. Jakuba v pozadí s mestským erbom.

Zdroje: Rábik, V. – Labanc, P.: Tibenský, M.: Vývoj stredovekých miest na Slovensku II. Vysokoškolská učebnica. Trnava 2013. Segeš, V.: Poštovníctvo v stredoveku. Poslovia, kuriéri, povozníci. In: Pamiatky a múzeá 1998, č. 4, s. 4-7. https://sk.wikipedia.org/wiki/Pentapolitana

Komentáre

Pripojte sa k nám na facebooku