Cyrilo-metodská misia a korešpondencia s pápežskou kúriou

CM blog Prvým známym moravským panovníkom je Mojmír I. (833 – 846), ktorý je uvedený v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov z roku 871 v kontexte vyhnania nitrianskeho kniežaťa Pribinu do exilu v roku 833. Týmto aktom došlo k zjednoteniu Moravského a Nitrianskeho kniežatstva a k vytvoreniu Veľkomoravskej ríše, ktorá bola v 9. storočí spolu s Byzantskou, Franskou a Bulharskou ríšou najvýznamnejším mocenským zoskupením v Európe.

S nástupom kniežaťa Rastislava na moravský trón v roku 846, ktorého do tejto funkcie vymenoval východofranský kráľ Ľudovít Nemec (843 – 876), je možné sledovať snahu o vytvorenie samostatného, na Franskej ríši nezávislého štátu. Vzhľadom na to, že na mocenské ciele v danej dobe bola zneužívaná cirkev, Rastislav sa snažil vymaniť spod franskej podriadenosti vytvorením vlastnej cirkevnej provincie. Zo Života sv. Metoda (kap. V), je známe, že počas jeho vlády na Veľkej Morave pôsobili kňazi z „Vlách i z Grécka i z Nemiec“, ktorí miestnym obyvateľom vykladali Písmo sväté rozdielnym spôsobom. Táto skutočnosť je známa z listu odoslaného kniežaťom Rastislavom byzantskému cisárovi Michalovi III. v roku 862 so žiadosťou o poskytnutie učiteľov ovládajúcich slovanský jazyk. List, napísaný zrejme kňazom gréckeho pôvodu, bol doručený poslami, ktorí počkali na cisárovu odpoveď a zároveň vytvorili sprievod pre cisárom vyslaných učiteľov sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda.

CM harcek Obr. 4.1 Hárček poštovej známky 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu s motívom prinesenia ostatkov sv. Klimenta do Ríma podľa fresky z kostola San Clemente v Ríme z 11. storočia. Na poštovej známke je zachytená freska „Osobný súd sv. Cyrila“ z 9. storočia, na ktorej sv. Cyril kľačí spolu so sv. Metodom pred Kristom Pantokrátorom.

Prvá korešpondencia s pápežskou kúriou sa datuje už do roku 861, pretože práve v tomto roku sa knieža Rastislav obrátil so žiadosťou o poslanie cirkevných učiteľov na pápeža Mikuláša I., o čom nás informuje bula Hadriána II. Gloria in excelsis deo (Sláva Bohu na výsostiach) z roku 869. Zmienka o existencii tohto listu, ako aj vyššie uvedená bula, je zachytená v VIII. kapitole Života sv. Metoda: „Preto ste teraz žiadali učiteľa, nielen u tejto veľkňažskej stolice, ale aj u cisára Michala, a poslal vám Filozofa Konštantína i s bratom, keď my sme ešte nemohli“. Cyrilo-metodská misia pôsobila na Veľkej Morave 40 mesiacov a v roku 867 sa solúnski bratia vydali do Konštantínopola vysvätiť svojich žiakov na kňazov. V Benátkach, kde čakali na vhodný termín na plavbu loďou, sa dozvedeli tragickú správu, že ich protektor cisár Michal III. bol zavraždený. Misionári preto radšej prijali pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma, ktorý sa dozvedel, že nesú so sebou vzácne ostatky sv. Klimenta.

Po smrti sv. Konštantína-Cyrila v roku 869 v Ríme pápež Hadrián II. vymenoval sv. Metoda za arcibiskupa, ktorého menovací dekrét sa nachádzal vo vyššie uvedenom liste spolu s bulou Gloria in excelsis deo. Práve tento list, adresovaný kniežatám Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi, je začiatkom rozsiahlej korešpondencie medzi pápežskou kúriou a Veľkomoravskou ríšou, pričom pápež v ňom povoľuje používanie slovanského jazyka pri liturgii. V ďalšom liste pápeža Jána VIII. z roku 873 je zachytené aj meno pápežovho posla biskupa Pavla z Ankony. Ten zabezpečoval korešpondenciu medzi pápežskou kúriou a Svätoplukovým dvorom v čase, keď bol sv. Metod neoprávnene väznený franskými biskupmi, ktorí mu chceli zabrániť vo vykonávaní úradu arcibiskupa. V liste pápeža Jána VIII. adresovanom Svätoplukovi z roku 879 je zasa uvedené meno Svätoplukovho posla, ktorý priniesol pápežovi list do Ríma: „Keďže máte pochybnosti o pravej viere, ako sme sa dozvedeli zo správy Vášho kňaza Jána, ktorého ste nám vyslali, napomíname Vás milých, aby ste (všetko) zachovávali, tak verili, ako sa svätá rímska cirkev od samého kniežaťa apoštolov naučila.“ Kňaz Ján, ktorý je v ďalších písomných prameňoch uvedený ako Ján z Benátok dokazuje, že aj Svätopluk za účelom doručovania diplomatických nót využíval kňazov skúsených v oblasti zahraničnej diplomacie, v tomto prípade zo severného Talianska. Uvedený posol zároveň priniesol druhý pozývací list určený pre sv. Metoda, aby sa dostavil k pápežovi do Ríma a vysvetlil mu obvinenia, že nedodržiava dohodnuté liturgické postupy. Tie sa týkali najmä procesného spôsobu používania slovanského jazyka pri bohoslužbe, ktorý bol tŕňom v oku franského a talianskeho kléru naďalej pôsobiaceho na Veľkej Morave, v zastúpení benediktínskeho mnícha Wichinga. Ten bol o rok neskôr vymenovaný pápežom Jánom VIII. na nitrianskeho biskupa, čo je zaznamenané v bule Industriae tue (Tvojej horlivosti) z roku 880 určenej pre knieža Svätopluka: „Aj toho kňaza menom Wiching, ktorého si nám poslal, vysvätili sme ako zvoleného biskupa svätej nitrianskej cirkvi, prikázali sme mu, aby svojho arcibiskupa vo všetkom poslúchal, ako to sväté kánony učia.“ Tento list do Ríma priniesol Svätoplukov verný pobočník s menom Zemežizň, ktorý sprevádzal sv. Metoda do Ríma a bol zrejme vyššie postaveným moravským šľachticom. Z ďalšieho listu doručeného sv. Metodovi od pápeža Jána VIII. v roku 881 neznámym legátom vyplýva, že Wiching, ktorý bol osobne na vysvätení v Ríme, nepredložil v roku 880 Svätoplukovi originálny list s bulou Industriae tue, ale jeho falzum zakazujúce Metodovi vykonávanie bohoslužieb v slovanskom jazyku.

CM FDC Obr. 4.2. FDC obálka 1150. výročie ustanovenia sv. Metoda arcibiskupom panónskej a veľkomoravskej diecézy s portrétom sv. Metoda podľa fresky v San Clemente v Ríme. Na prítlači FDC je zobrazené pozlátené nákončie s motívom adorujúceho biskupa z hrobu č. 100 pri kostole č. 2 na hradisku „Valy“ u Mikulčic.

Posledný list poslaný z Ríma kniežaťu Svätoplukovi pápežom Štefanom V. pochádza z roku 885 a týka sa preskúmania cirkevných pomerov na Veľkej Morave po smrti sv. Metoda. Posolstvo viedol pápežský legát biskup Dominik sprevádzaný kňazmi Jánom a Štefanom, o čom je zachovaná zmienka v samostatných inštrukciách usmerňujúcich poslov, ako sa majú správať po príchode na Veľkú Moravu. Veľkomoravský arcibiskupský stolec, na ktorý sv. Metod pred svojou smrťou určil sv. Gorazda, však kvôli Wichingovým intrigám zostal zrejme neobsadený až do roku 900. V tomto roku pápež Ján IX. poslal na Veľkú Moravu nového arcibiskupa Jána s biskupmi Benediktom a Danielom, aby obnovili činnosť tejto cirkevnej provincie, čo je zachytené v Protestnom liste salzburského arcibiskupa Theotmara doručeného pápežovi Jánovi IX. Týmto aktom sa vlastne začína nielen epilóg samostatnej veľkomoravskej cirkvi, ale aj veľkomoravskej štátnosti, pretože po vpáde staromaďarských kmeňov do strednej Európy zanikajú nielen cirkevné, ale aj centrálne riadené mocenské štruktúry. Napriek tomu, že zrejme išlo o dlhšie trvajúci proces, sa za symbolický dátum zániku Veľkomoravskej ríše považuje bitka Bavorov proti Maďarom pri Bratislave v roku 907, v ktorej už veľkomoravské vojská nefigurujú.

Pozn. Spracované podľa historických prameňov k najstarším dejinám Slovenska zosumarizovaných v publikácii „Slovensko očami cudzincov“, pod redakčným vedením prof. Richarda Marsinu (Bratislava 1999).

Komentáre

Pripojte sa k nám na facebooku