Prvá poštová stanica v Gerulate-Rusovciach

blog rím 2 Rímsky „castel“ Gerulata, sídlo pomocnej – auxiliárnej jednotky rímskej légie, tvoril počas Rímskej ríše integrálnu súčasť severnej hranice provincie Pannonia pozdĺž Dunaja, ktorý je známy pod názvom Limes Romanus. Najvýznamnejšou rímskou pevnosťou „castrum“ tejto provincie bolo Carnuntum, nachádzajúce sa medzi obcami Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku. Rímsky tábor tu vybudoval už adoptívny syn cisára Augusta Tiberius (cisárom 14 – 37) počas vojny s Markomanmi v roku 6 po Kr. a neskôr sa stal sídlom XIV légie „Gemina“. Začiatkom 2. storočia cisár Traján (98 – 117) povýšil tábor na mesto – municipium, ktoré sa stalo hlavným mestom provincie Panonia Superior. Najbližším rímsky táborom smerom na východ od Carnunta bola Gerulata, objavená v bratislavskej časti Rusovce. Opevnený „castel“ tu bol postavený už v 2. polovici 1. storočia za Flaviovcov a čoskoro sa stal sídlom jednotky germánskych jazdcov „Ala I milliaria Cannanefatum civium Romanorum“, ktorá sem bola prevelená z Hornej Germánie a sídlila tu až do 3. storočia.

Z hľadiska dejín pošty na našom území význam Gerulaty dokladá nález míľnika, ktorý označoval cestu z hlavného mesta provincie, po ktorej bola prepravovaná cisárska pošta. Míľnik sa našiel v sekundárnej polohe v kúrenisku stavby s podlahovým vykurovaním, tzv. hypokaustom na Irkutskej ulici v Rusovciach. Vznik nápisu archeológovia datujú do rokov 252 –253, na základe zachovaného čísla „tribunicie potestas“ cisárov Treboniana Galla a jeho syna Volusiana (251 – 253). V poslednom riadku nápisu je uvedená vzdialenosť XXX rímskych míľ medzi miestom osadenia v Gerulate a východiskového miesta „caput viae“, za ktoré je možné považovať Carnuntum. Gerulatský míľnik je preto významným dokladom o stavbe míľnikov v období hospodárskeho a politického úpadku Rímskej ríši, ktoré sa nazýva aj obdobím vlády vojenských cisárov, keď sa v priebehu rokov 235 – 284 vystriedalo na rímskom tróne viac ako 30 cisárov. Táto polstoročie trvajúca kríza bola ukončená až nástupom vlády cisára Diokleciána (284 – 311), ktorým sa začalo obdobie neskorého cisárstva tzv. dominátu.

obr 2 Obr. 1: Fragmet rímskeho míľnika, ktorý bol objavený počas výskumu Národnej kultúrnej pamiatky Dom s hypokaustom na Irkutskej ulici v Bratislave-Rusovciach. Míľnik je vystavený v expozícii Antická Gerulata Mestského múzea v Bratislave na mieste rímskeho castella Rusovciach.

Ďalším dokladom pôsobenia pošty v Gerulate je nález hlineného kadlubu, formy na odlievanie odznaku príslušníka beneficiárskych jednotiek, ktorý sa našiel tiež pri výskume Domu s hypokaustom na Irktuskej ullici. Bronzový odznak „batleus“ býval upevnený na remeni meča prehodeného cez plece. Kovanie v tvare srdcovito formovaného listu napodobňovalo tvar beneficiárskej kópie s dvoma pármi dierok, cez ktoré sa na kópii priväzovala zástava. Beneficiári boli vojakmi oslobodenými od vojenskej služby, ktorí pracovali v rímskej administratíve. Popri rôznych úlohách v súdnictve a správe financií sa zaoberali aj výberom daní, dozorom nad prepravou tovaru a doručovaním správ miestodržiteľovi. Stanice beneficiárov „statio“ sa nachádzali na križovatkách dôležitých ciest „via publica“, čo potvrdzuje, že Gerulata bola dôležitým obchodným a vojensky strategickým miestom na dunajskej magistrále, kde ju pretínala tzv. jantárová cesta vedúca z Pobaltia do adriatickej oblasti.

História beneficiárskej poštovej stanice v Gerulate je úzko spätá s politickou situáciou v Pannonii počas obdobia sťahovania národov. Masívne presuny doslova celých etník spôsobil vpád kočovného kmeňa Húnov do oblasti Čierneho mora v 70. rokoch 4. storočia, kde sídlili prevažne germánske kmene Gótov, ktorých väčšinu si aj mocensky podrobili. Práve v tomto povalentiniánovskom období (po r. 380) bol „castel“ Gerulata prestavaný na menšiu kamennú pevnosť s mohutným štvorcovým opevnením, z dôvodu efektívnejšej obrany pred barbarskými nájazdníkmi. Z dôvodu prevažujúcej obrannej taktiky rímskych jednotiek v tejto časti rímskej hranice bola do Gerulaty koncom 4. storočia prevelená jednotka jazdeckých lukostrelcov „eguites sagittarii“, ktorá je uvedená v zozname rímskych jednotiek v tzv. Notitia Dignitatum“. Provincia Pannonia bola Rimanmi nakoniec Húnom oficiálne odstúpená v roku 433 a po Attilovej smrti v roku 453 ju ovládli germánsky spojenci Húnov Ostrogóti a Gepidi, čo spôsobilo úpadok rímskej kultúry v tejto provincii. Životná úroveň v hlavnom meste Carnuntum začala pod vplyvom týchto udalostí prudko klesať, takže sa nemôžeme čudovať výrokom súdobého rímskeho historika Ammiana Marcelina (330 – 400), že sa z neho stalo „pustnúce, špinavé hniezdo“. So zánikom Západorímskej ríše v roku 476 sa zároveň končí epocha staroveku a začína obdobie „temného“ stredoveku, počas ktorého došlo k zmene spôsobu prepravy správ. Z organizovanej štátnej služby sa preprava správ zmenila na príležitostné doručovanie prevažne diplomatického charakteru jazdeckými alebo pešími poslami.

obr. 1 Obr. 2 Návrh poštovej známky Gerulata s motívom rímskeho formy (kadlubu) na odlievanie kovania typu „balteus“, odznaku príslušníka beneficiárskych jednotiek. Poštová známka bude dotlačená na celinovú obálku „Ludrová“ z roku 2010 s nominálnou hodnotou 0,40 Eur.

Pozn. Texty venované pošte počas Rímskej ríše boli vypracované na základe štúdií PhDr. Jaroslavy Schmidtovej: Limes Romanus a doklady vojenstva v Gerulate (Bratislava 2019) a O pošte a cestných spojeniach v staroveku (rkp. Bratislava 2012)

Komentáre

Pripojte sa k nám na facebooku