Vznik organizovanej pošty počas Rímskej ríše

blog rím Počas niekoľkých nasledujúcich týždňov budeme postupne uverejňovať články o histórii pošty. Dozviete sa v nich veľa zaujímavých informácii napr. o vzniku organizovanej pošty, o doprave správ v ranom stredoveku, Habsburskej pošte a jej zavedení v Uhorsku v 17. storočí, históriu poštových schránok ale aj o modernejších dejinách pošty v 20. storočí.

Nech sa páči tu je prvý zo série článkov s názvom Vznik organizovanej pošty počas Rímskej ríše.

Organizovaná preprava poštových správ sa datuje do čias achaimenovskej Perzie 6. storočia pred Kr. Tá bola možná len vďaka vybudovaniu kvalitnej cestnej komunikácie, ktorá bola postavená v dĺžke 2400 km z mesta Efezos na pobreží Stredozemného mora až do hlavného mesta Súz v dnešnom Iráne. Práve vďaka tejto cestnej sieti a dobrej organizácii prepravy správ, sa v roku 331 podarilo Alexandrovi Veľkému túto starovekú ríšu mocensky pokoriť. Možno aj vďaka gordickému uzlu nachádzajúcemu sa na tejto trase v meste Gordion, o ktorom súdobí veštci tvrdili, že ten kto ho rozviaže, ovládne celý svet. Ako je v legende uvedené Alexander ho zo zúfalstva preťal mečom, stal sa síce vládcom vtedajšieho známeho sveta, ale len na krátko, pretože krátko na to zomrel.

Od Grékov potom spôsob prepravy správ po kvalitne vybudovaných komunikáciách prevzali Rimania. Každú krajinu, ktorú si vojensky podmanili, doslova pretkali hustou sieťou kamenných ciest, ktoré neboli určené len na vojenské, ale aj hospodárske a administratívne účely. Vzdialenosti medzi významnými bodmi označovali, podobne ako Peržania, kamennými míľnikmi vysokými niekoľko metrov, na ktorých boli zaznamenané vzdialenosti v rímskych míľach (ca 1,5 km) od hlavného mesta provincie alebo od centra ríše v Ríme. Vo „večnom meste“ bol osadený tzv. nultý, alebo aj zlatý míľnik „milliarium aureum“, a práve z tohto označenia pochádza aj známe príslovie, že „...všetky cesty vedú do Ríma“. Štátnu poštovú službu tzv. „cursus publicus“ založil až cisár Augustus (27 pred Kr. – 14 po Kr.), pričom práve zo slova cursus bol odvodený dnešný výraz poštový kurz. Generálnym riaditeľom pošty bol veliteľ cisárovej gardy „praefectus preatorius“, ktorý zodpovedal nielen za prepravu správ, ale aj za údržbu cestných komunikácií. Pošta teda počas Rímskej ríše slúžila najmä na prepravu úradných listov cisára a spisov vojenských a civilných úradníkov. Samotnú prepravu listinných správ zvyčajne zabezpečovali jazdci na koni, na dopravu väčších zásielok, tovaru alebo osôb slúžili buď ľahšie dvojkolesové vozy (carrus) alebo štvorkolesové dopravníky (raeda). Pri doručovaní rýchlej pošty dokázal jazdec precválať až 150 km za deň, čo zodpovedá vzdialenosti od seba rozmiestnených okrskových staníc. Medzi nimi bolo spravidla situovaných ešte 6 – 8 miestnych staníc, ktoré slúžili najmä na prepriahanie unavených koní, zatiaľ čo okrskové stanice na odpočinok a občerstvenie. Tieto stanice sa latinsky označovali „mansio posita in...“ tj. stanica zriadená v ... , z čoho sa neskôr vyvinul súčasný termín „pošta“. Spravoval ich „vedúci pošty“, resp. poštmajster „mancipes“ a poštový okrsok riadil „rector provinciae“, ktorému dnes zodpovedá funkcia regionálneho riaditeľa. Samotný výkon prepravy zásielok však zabezpečovali vojaci vyňatí z výkonu vojenskej služby s titulom „beneficiarus“.

aurelius

Najvýznamnejším dokladom cestnej siete počas Rímskej ríše je stredoveká replika rímskej mapy tzv. Tabula Peutingeriana. Originál vznikol pravdepodobne v čase najväčšieho rozkvetu rímskej pošty za cisára Theodosia (379 – 395), dodnes zachovaný exemplár bol ale vytvorený až koncom 12. storočia pravdepodobne prepisom karolínskej predlohy z 9. storočia. Mapu objavil Conrad Celtes v knižnici vo Wormse a v roku 1508 ju odkázal humanistovi a starožitníkovi Konradovi Peutingerovi. V 18. storočí ju kúpil princ Eugen Savoyský za 100 dukátov, ktorý ju v roku 1737 daroval do dvorskej knižnice vo Viedni (dnes Rakúska národná knižnica). V roku 2007 bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ide o pergamenový zvitok široký 34 cm a dlhý 6,75 metra pozostávajúci z 11 častí. Podľa jej itinerára bola rímska pošta schopná prekonať vzdialenosť 1200 km z Ríma do Carnunta (dnes Petronell pri Bratislave) za úžasných 8 dní. Mapa je dôležitá aj pre dejiny Slovenska, pretože je tu zobrazený rímsky kastel Gerulata, objavený na území bratislavskej mestskej časti Rusovce. Rímskej stanici Gerulata preto bude venované ďalšie pokračovanie tohto seriálu z dejín pošty na našom území.

carnuntum

Komentáre

  • svetlica 11. feb 2022 @13:09

    Kópiu Tabuly Peutingeriany si môžu prezrieť i návštevníci Bratislavského hradu v expozícii venovanej rímskym pamiatkam.

Pripojte sa k nám na facebooku