Ako sa „rodila“ známka k Predsedníctvu Slovenska v Rade Európskej únie

Historicky prvé predsedníctvo Slovenska v rade Európskej únie predstavuje veľkú výzvu pre budovanie pozitívneho „imidžu“ Slovenska v Európskej únii a to nielen prostredníctvom dizajnu loga predsedníctva, ale aj pamätnej 2-eurovej mince alebo príležitostnej poštovej známky.

Slovenská pošta, a.s., preto pri koncipovaní zámeru vizuálneho stvárnenia poštovej známky pristupovala s plnou váhou zodpovednosti a v tesnej kooperácii s Ministerstvom zahraničia a európskych záležitostí SR (ďalej len MZVaEZ SR). Námet poštovej známky k Predsedníctvu Slovenskej republiky v Rade Európskej únie (ďalej len SK PRES = SlovaK PRESindency) bol prerokovaný a odsúhlasený Námetovou komisiou známkovej tvorby Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR štandardným spôsobom, tj. s dvojročným časovým predstihom. Na realizáciu výtvarných návrhov tejto emisie bol odporučený Realizačnou komisiou známkovej tvorby Slovenskej pošty, a.s., slovenský dizajnér pôsobiaceho v Holandsku, Peter Biľak. Stalo sa tak na základe návrhu MZVaEZ SR, ktorého minister a vtedajší podpredseda vlády SR Miroslav Lajčák udelil práve Petrovi Biľakovi cenu Goodwill envoy (Vyslanec dobrej vôle) určenú pre občanov Slovenska šíriacich dobré meno SR v zahraničí koncom novembra 2014. Umelec návrh Slovenskej pošty, a.s., prijal skôr ako „službu vlasti“ než finančne atraktívnu zákazku. Bol mu poskytnutý len ideový rámec identický s propozíciami súťaže na logo SK PRES, vychádzajúci zo zámeru prezentovať Slovensko ako modernú, dynamicky sa rozvíjajúcu sa krajinu plnú inovácií a kreatívnych mladých ľudí. Spolu s touto základnou, a pre výtvarníka dosť abstraktnou premisou, bola umelcovi tlmočená aj požiadavka, aby Slovensko vizuálne stvárnil ako pevnú, neoddeliteľnú súčasť Európy, ktorá sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou s rozsiahlym prírodným bohatstvom reprezentovaným 40% zalesnenej plochy územia. Ešte pred tým samozrejme prebehlo niekoľko rokovaní kompetentných pracovníkov Slovenskej pošty, a.s., so zástupcami MZVaEZ, na ktorých sa riešili základné otázky tlačiarenských technológií, nakoľko ministerstvo malo v pláne odkúpiť niekoľko desiatok tisíc kusov poštových známok v reklamných obaloch za účelom zabezpečenia darčekových predmetov pre slovenské zastupiteľstvá v zahraničí, čoho výsledkom je verzia poštovej známky realizovaná vo forme známkového zošitka s mierne abstrahovanou mapou Európy. Prirodzene sa diskutovalo aj o možnosti obohatenia známky o špecifické slovenské reálie, napríklad o atypický tvar v podobe hraníc Slovenska alebo o integrovaní pripravovaného loga SK PRES do výtvarného návrhu známky. Vzhľadom na obmedzujúci charakter týchto faktorov, ktoré by mohli byť pre Biľaka kontraproduktívne a skomplikovali by mu jeho autorský výtvarný prejav, mu bolo poskytnuté len vyššie uvedené všeobecné ideové zakotvenie SK PRES s možnosťou využiť regionálne špecifický tvar známky z dôvodu plánovanej technológie tlače ofsetom s razbou do samolepkového papiera s aplikovanou voňavou esenciou.

Na prezentácii návrhu známky v októbri 2015 v Bratislave P. Biľak predložil dizajn založený na diagonálne formovaných dynamických obdĺžnikoch, v dotyku ktorých farebne odlíšil horizont modrej oblohy od zelených končiarov vrchov s atypicky formovanou typografiou a individuálnou perforáciou s trojuholníkovým zúbkovaním. Na vysvetlenie toho konceptu P. Biľaka treba zdôrazniť, že umelec vo svojej tvorbe často vychádza z diela holandského moderného maliara Pietra Mondriana, ktorý bol popredným členom avantgardnej umeleckej skupiny De Stijl a najväčšia zbierka jeho obrazov sa nachádza práve v Mestskom múzeu v Haagu, teda v mieste súčasného bydliska P. Biľaka. Nie je pritom žiadnym tajomstvom, že Mondrianove kombinácie farebných štvorcov ohraničených výraznými kontúrami inšpirovali Biľaka už pri tvorbe dvoch emisií poštových známok vytvorených pre Holandskú poštu v roku 2004, ktoré koncipoval ako pohľad na hol,andskú krajinu z lietadla. V prípade dizajnu známky SK PRES umelec postupoval analogicky s vyššie uvedenými známkami, teda zamýšľal sa nad typickým pohľadom na slovenskú krajinu, ktorý by čo najvernejšie charakterizoval Slovensko. Nevyužil pritom perspektívu z „vtáčej perspektívy“, ale naopak pohľad zo zeme. Kamkoľvek totiž na Slovensku cestujete, či už po Považí, Ponitrí, Pohroní, prielomom Dunajca či Hrona, po Muránskej planine alebo Slovenskom Rudohorí, všade uvidíte na horizonte špicaté vrchy zelených hôr. A práve tento horský horizont je naozaj verným obrazom slovenskej krajiny, pričom keby ste si zrátali percentuálny pomer modrej a zelenej plochy na známke, dostali by ste tých 40% zalesnenej plochy, ktorá bola jedným z požiadaviek MZVaEZ kladených na prezentáciu Slovenska v rámci SK PRES. Pri koncipovaní dizajnu známky sa umelec pritom pohrával aj s myšlienkou urobiť známku v tvare Slovenska, na základe svojich osobných skúseností zo zahraničia však od toho konceptu ustúpil, pretože by asi nikto nevedel, že tvar známky je vlastne obrysom Slovenska. Známku preto ozvláštnil netradičným typografickým riešením domicilu SLOVENSKO, ktorého znaky rozdelil do troch prísne symetricky usporiadaných riadkov a stĺpcov. Na vytvorenie tejto presne geometricky koncipovanej šachovnice pritom využil jeden zo svojich vlastných fontov „monospace type“, ktoré sú charakteristické tým, že všetky znaky majú rovnakú šírku a preto je ich možné radiť do stĺpcov pod sebou, čo využil aj pri kreovaní ďalších súčastí emisie, napr. FDC pečiatky. Celá táto atypicky kreovaná emisia samozrejme bola aj predmetom živej diskusie Realizačnej komisie známkovej tvorby, pričom sa muselo hlasovať o prijatí alebo neprijatí tohto výtvarného konceptu. Skutočnosť, že bol tesnou väčšinou odsúhlasený, dokazuje v mierne modifikovanej podobe realizovaná finálna poštová známka, ktorá má aj špecifické „zúbkovanie“ totožné s cik-cakovým motívom horského horizontu na známke.

Nové veci sa totiž presadzujú spravidla veľmi ťažko a v prípade tejto poštovej známky sa to podarilo aj vďaka osobnej angažovanosti a prezieravosti pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka a tímu jeho spolupracovníkov. Zodpovední pracovníci Slovenskej pošty, a.s., si tiež osvojili ich zámer prezentovať Slovensko ako krajinu plnú inovácií a kreatívnych mladých ľudí a to aj s vedomím, že výsledný produkt sa nebude páčiť všetkým. Nie je však jednou z funkcií poštových známok aj kultivovanie estetického vnímania slovenskej spoločnosti?

Mgr. Martin Vančo, PhD. Vedúci POFIS, SP, a.s.

Komentáre

  • JJ 25. júl 2016 @15:50

    Toto je známka reprezentujúca Slovensko? Kto vymyslel ten námet, už ani názov štátu nevieš napísať jedným slovom? Nemáme nič čo by zviditeľnilo Slovensko? Máme znak, zástavu, historické pamiatky, len treba pohnúť rozumom. Nešťastný ofset - ocelorytina by v tomto prípade asi splnila účel. Rozdávaním tohto diela účastníkom rady EU skutočne zviditeľníte Slovensko .Je mi veľmi ľúto práce p .Bilľaka,je mi ľúto p. Lajčiaka a p. Vanča. 40% lesov na SK ? p.Vančo zobuďte sa!

  • Tono 15. sep 2016 @08:08

    najhoršia znamka minimalne pre rok 2016. Zubata, ako symbol nasej zubatej , stale viac a viac hryzucej politiky a ekonomiky. Taky suvenir ucastnik Rady EU asi hodi do kosa este v hoteli...Na hanbu sveta znamka, strasny nepodarok...