Albín Brunovský – Maliarske dielo (recenzia)

Listujem v knihe Albín Brunovský – Maliarske dielo (vydavateľstvo Virvar, s. r. o., 2011, zostavil Daniel Brunovský, 280 strán, formát 237 x 297 mm) a prechádzam svetom farebnej fantázie – zo Záhoria, cez ríšu rozprávok, až do slovenského raja. Nie som znalec výtvarného umenia, som len jeho radový obdivovateľ a „konzument“, najmä však tých najmenších grafických diel pretlmočených na poštovú známku, ktorému pri pohľade na tieto „miniatúry“ vytvára pozitívne alebo negatívne asociácie.

V týchto súvislostiach je namieste otázka: Je od výtvarného prejavu až po známkovú grafiku a tvorbu štátnych cenín cesta dlhá alebo krátka? Odpoveďou by mohla byť aj skutočnosť, že je len veľmi málo slovenských umelcov, ktorí úspešne prešli po tejto ceste. Jedným z nich, na samom čele pomysleného pelotónu, je práve Albín Brunovský. Vydaná publikácia je zrejme jedinou svojho druhu, keď okrem prezentácie malieb na dreve, knižných ilustrácií, bibliografie ilustrovaných kníh, prináša výtvarné návrhy poštových známok a štátnych cenín. Každá z týchto častí dokazuje obrovskú tvorivú invenciu a majstrovstvo umelca, ktoré významne a vysoko hodnotovo prispelo do nášho kultúrneho odkazu. Spolu s už v roku 2004 vydanou knihou so zmapovaným grafickým dielom, by tieto dve publikácie mali predstavovať doteraz všetky známe skutočnosti o rozsahu tvorby Albína Brunovského.
Je osobným prínosom autora kapitol o návrhoch štátnych cenín (Martin Vančo), že aj táto tvorba Albína Brunovského sa prezentuje súčasne s tvorbou vo všeobecnosti známejšou, pretože je rovnako veľmi významná.
Pokiaľ mám vedomosť, v iných publikáciach o výtvarných dielach umelcov, ktorí sa zaoberali aj návrhom štátnych cenín, sa táto časť tvorby doteraz neprezentovala. Je zaujímavé, že v čase spoločného štátu sa slovenskí výtvarní umelci z neznámych dôvodov „nehrnuli“ do známkovej tvorby, a to aj napriek tomu, že podľa publikovaných článkov aj vo filatelistickej literatúre, boli mnohí na spoluprácu osobne vyzývaní. V tejto oblasti sa výraznejšie prezentovali len Albín Brunovský, Jozef Baláž, Vincent Hložník, Ivan Schurmann a Igor Rumanský.
V časti o známkovej tvorbe A. Brunovského je zo zbierky pražského poštového múzea reprodukovaný jeho prvý návrh na poštovú známku. Ide o emisiu Kultúrne osobnosti a udalosti z roku 1963. Na jednej známke mal byť zobrazený portrét rímskokatolíckeho kňaza a významného bernolákovca Juraja Palkoviča (1763 – 1835). Výtvarná komisia však predložený návrh neprijala s odôvodnením, že verne nevystihuje osobnosť jubilanta. Pri všetkej úcte k majstrovi Brunovskému, môj laický názor je aj teraz rovnaký, ako vtedy vyslovila výtvarná komisia, keďže návrh naozaj vychádza z karikatúrnej kresby, čo v danom období nemuselo byť zo slovenskej strany prijaté zvlášť priaznivo. Avšak v nasledujúcom období sa aj v známkovej tvorbe naplno rozvinulo majstrovstvo Albína Brunovského, ktoré prvýkrát kulminovalo v roku 1967 známkou Dominanty Bratislavy (kat. č. 1585) v rámci emisie k Medzinárodnému roku cestovného ruchu. Potom pokračovali ďalšie emisie s portrétmi a kresbami k významným výročiam, aj k výstave Flóra Bratislava (1980) vo zvláštnej úprave v desaťkusových tlačových listoch. Druhý vrchol autor dosiahol v roku 1987, keď známka k 125. výročiu Matice slovenskej sa stala víťazom celoštátnej ankety o najkrajšiu poštovú známku roka, vyhlasovanou redakciou časopisu Mladá fronta. V šesťznámkovej emisii k výročiam UNESCO z roku 1990 dosiahlo umenie portrétu v podaní A. Brunovského špičkovú úroveň.

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky vyšli na počesť Albína Brunovského tri poštové známky (jedna ešte predtým, v roku 1981 v rámci emisie k BIB). Je to veľa alebo málo? Ja tvrdím, že veľmi málo. Možno by v budúcnosti stálo za úvahu zaradiť do emisného radu významné diela slovenských autorov československých známok (prípadne aj bankoviek) formou „známka na známke“ (alebo „bankovka na známke“). Návrhov na zaradenie do takéhoto emisného radu by sa našlo veľmi veľa.

Peter Malík

Komentáre

Pripojte sa k nám na facebooku