O procese prípravy eurových poštových známok

Príprava základnej série prvých eurových poštových známok bola náročným projektom, ktorý nemá obdobu v histórii slovenskej známkovej tvorby. Vydavateľ poštových známok na Slovensku, či už to bolo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií alebo Slovenská pošta, nikdy nevydal v jeden deň 12 emisií poštových známok. Námetová komisia na MDPT SR

S prípravou nových eurových poštových cenín sa ako prvá zaoberala 9. 3. 2007 Námetová komisia na MDPT SR. Okrem pamätnej prvej slovenskej eurovej známky plánovanej na deň zavedenia novej meny Euro 1. 1. 2009, boli na základe požiadaviek Slovenskej pošty prerokovávané námety pre 8 výplatných známok, ktoré by reprezentovali súčasné územno-právne usporiadanie Slovenska, tj. 8 Vyšších územných celkov 8 krajov. Najprv sa uvažovalo o prezentovaní najznámejších objektov alebo pozoruhodností jednotlivých krajov, či už prírodných útvarov (Muránska planina, Manínska tiesňava), remesiel (vinárstvo, baníctvo) alebo dominantných architektonických pamiatok  hradov (Červený Kameň, Stará Ľubovňa) a pod. Na druhom zasadnutí Námetovej komisie 12. 12. 2007 zástupcovia prevádzky SP, a. s. vyslovili požiadavku o rozšírenie série známok na 12 emisií z dôvodu zabezpečenia dostatočného množstva poštových známok po zavedení meny Euro. Z tohto dôvodu stratilo 8 tematických radov zameraných na regionálne pozoruhodnosti zmysel. Zástupcovia SP, a. s. preto prezentovali nový návrh na emisný rad výplatných známok, ktorý by bol venovaný kultúrnemu dedičstvu Slovenska. Ten by najlepšie korešpondoval s novými eurovými bankovkami, reprezentujúcimi európske kultúrne dedičstvo formou umelecko-historických slohov od rímskej architektúry po modernú, resp. súčasnú architektúru. Na rozdiel od bankoviek ale prvá séria slovenských eurových známok nemohla byť venovaná historickému prierezu umeleckých štýlov a to z viacerých dôvodov. Po prvé preto, že na našom území, ktoré nebolo autonómnou súčasťou Rímskej ríše, nie sú zachované reprezentatívne pamiatky rímskej architektúry, pretože boli objavené len vo fragmentoch archeologickým výskumom. Po druhé preto, že od doby rímskej po súčasnosť by na 12-tich emisiách známok nebolo možné reprezentovať 12 signifikantných architektonických slohov. Najpodstatnejším faktorom ale bolo, že zatiaľ čo eurové bankovky boli zatiaľ vydané len raz a ich dizajn sa za 10 rokov od vytvorenia Eurozóny nezmenil, výplatné poštové známky sú vydávané každý rok. A tak je potrebné pre ne zabezpečiť dostatočnú tematickú škálu minimálne na 5 rokov.

Zástupcom SP, a. s., sa preto podarilo presvedčiť členov Námetovej komisie, že by bolo vhodnejšie na známkach prezentovať pamiatky, ktoré súvisia s historickými procesmi začleňovania našich predkov do európskych štátno-politických celkov tak, podobne ako sme v 21. storočí vstúpili do Európskej únie a zavedením novej meny 1. 1. 2009 aj do Eurozóny. Predobrazy Európskej únie možno najlepšie sledovať v období raného stredoveku. Na jednej strane na prelome 8.  9. storočia keď sa Karola Veľký snažil „renovovať Rímske impérium“ pod hlavičkou kresťanského náboženstva. Na druhej strane okolo roku 1000, keď vznikli v strednej Európe prvé kráľovstvá pod kuratelou rímskeho cisára Otta III. V oboch prípadoch sa naši predkovia zúčastňovali na týchto „úniách“ buď v rámci samostatnej Veľkomoravskej ríše alebo v rámci multietnického Uhorského štátu. Z vyššie uvedených dôvodov sú prvé eurové výplatné známky venované predrománskym a románskym pamiatkam 9.  13. storočia. Vedúci POFIS-u v spolupráci s doktorkou Bibianou Pomfyovou z Ústavu dejín umenia SAV pripravil výber pamiatok reprezentujúcich súčasné administratívne usporiadanie Slovenska na VÚC, ktorý bol, až na drobné korekcie, prezentovaný na decembrovom zasadnutí Námetovej komisie.

Výber pamiatok na eurové známky: Bratislavský VÚC - Kostol sv. Kríža v Hamuliakove, kostol Matky Božej v Boldogu Banskobystrický VÚC - Kostol sv. Egídia v Iliji, rotunda sv. Margity v Šiveticiach Košický VÚC - Kostol vo Svätušiach Nitriansky VÚC - Kostol sv. Michala archanjela v Dražovciach, premonštrátsky kláštor P. Márie v Bíni Prešovský VÚC - Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule Trenčiansky VÚC - Kostol sv. Jána Krstiteľa v Sedmerovci Pominovciach Trnavský VÚC - Kaplnka sv. Margity v Kopčanoch, kostol P. Márie v Čiernom Brode Žilinský VÚC - Kostol sv. Štefana kráľa v Žiline  Závodí

Tento výber sa pritom riadil kritériom významnosti jednotlivých pamiatok, resp. prezentácie tých, ktoré doteraz neboli využité v slovenskej známkovej tvorbe. Vzhľadom na to, že architektúra bola v minulosti nositeľkou ďalších umeleckých druhov, boli na známky vybrané okrem typických typov architektúry (Kopčany, Dražovce) aj motívy nástennej maľby (figúry apoštolov zo Žiliny, symboly evanjelistov a starozákonných prorokov z Hamuliakova), architektonická plastika (atlant z hlavice prípory portálu v Bíni, Leo albus zo Spišskej Kapituly, detail hlavíc z portálu v Iliji) alebo liturgické, sochársky dekorované objekty (krstiteľnica so žehnajúcim Kristom z Boldogu).

SP, a. s., ako vydavateľ známok plánuje v nasledovných rokoch pokračovať vo vydávaní výplatných známok podľa jednotlivých historických slohov: 2010  gotické pamiatky, 2010 renesančné pamiatky, 2012  barokové pamiatky, 2013  pamiatky 19. storočia (neoslohy), 2014  pamiatky 20. storočia (moderna), 2015  pamiatky 21. storočia (súčasnosť). Vzhľadom na rôznorodú skladbu emisného plánu poštových známok, už ale nebudú ďalšie výplatné známky vydávané v takých rozsiahlych sériách, ako tomu bolo v roku 2009, ale budú sa riadiť požiadavkami prevádzky SP, a. s. Ďalšie námety kultúrneho dedičstva Slovenska preto budú zakomponované do tradičných námetových radov ako je Umenie, Krásy našej vlasti alebo Klenotnica múzeí.

Realizačná komisia známkovej tvorby SP, a. s.

Príprava eurových poštových známok bola pre SP, a. s., príležitosťou na zmenu a aktualizáciu dizajnu výplatných známok tak, aby korešpondovali s „duchom doby“. Poštová známka ako cenina a zároveň miniatúrne grafické dielo by nemala byť úžitkovou fosíliou, ale mala by odzrkadľovať dobu, v ktorej vznikla. Podobne ako umelecké dielo, ktoré nie je len samostatným estetickým objektom alebo privátnou výpoveďou umelca, ale zároveň svedectvom a dokumentom o súdobej spoločnosti. Za týmto účelom bolo inovované zloženie Realizačnej komisie, do ktorej boli prizvaní najrenomovanejší odborníci slovenskej známkovej tvorby: na rytinu  Doc. Martin Činovský, na typografiu  Ľubomír Krátky a na teóriu známkovej tvorby  Mgr. A. Paulinyová. Nový zamýšľaný dizajn známok bol zároveň príležitosťou osloviť, na základe referencií renomovaného filatelistu Vojtecha Jankoviča, mladého dizajnéra svetového významu Petra Biľaka. Ten absolvoval na bratislavskej VŠVU v Bratislave odbor grafiky a v súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Kráľovskej univerzite v Haagu, kde vyučuje typografiu a grafický dizajn. Okrem toho vedie typogaficko-dizajnérsku firmu Typotheque, ktorá sa okrem iného podieľala aj na príprave novej vizáže slovenského denníka SME. Peter Biľak sa dokonca dokázal presadiť aj v holandskej známkovej tvorbe. Pre Holandskú kráľovskú poštu pripravil niekoľko výplatných známok. Dominuje v nich tak progresívna typografia, ako aj inšpirácia geometrickou abstrakciou Pietra Mondriana, ktorého diela sa nachádzajú v jednom z haagských múzeí. V konečnom dôsledku jeho známky reflektovali požiadavku holandskej pošty, aby charakterizovali holandskú krajinu. Tá je popretkávaná geometrickou sieťou kanálov, ktoré pri pohľade z lietadla vytvárajú buď siete zelených obdĺžnikov  farmárskych pasienkov alebo oranžových rektangulárnych plôch  kvetinových plantáží. A nakoniec, P. Biľak je autorom vlastného fontu Fedra, ktorý ako jeden z mála svetových fontov programovo rieši šírku medzier medzi písmenami vo vzťahu ich šírke. Všetky uvedené Biľakove skúsenosti boli dostatočnou zárukou pre úspešnú realizáciu prípravy nového dizajnu eurových známok, s ktorými má ako jediný Slovák dlhoročné skúsenosti. Peter Biľak preto bol oslovený vedúcim POFIS-u za účelom vytvorenia univerzálnej typografickej schémy, ktorá by bola aplikovaná ako vzor pre ostatné eurové známky a slúžila ako podklad pre rokovanie realizačnej komisie. Na základe podkladu fasády tehlového kostolíka v Čiernom Brode pripravil P. Biľak dva prototypy: 1) „L systém“ založený na autorskom fonte Fedra usporiadanom do tvaru písmena L, ktorého dlhšie rameno bolo tvorené domicilom „SLOVENSKO“ a kratšie rameno pozostávalo z výraznej nominálnej hodnoty s dvoma desatinnými miestami so symbolom Eura, 2) „Perforačný systém“ vychádzajúci zo štruktúry perforácie, z ktorej otvorov by sa dal flexibilne komponovať nielen domicil „Slovensko“, ale aj nominálna hodnota.

Zatiaľ čo prvý návrh plne spĺňal kritériá prototypu aplikovateľného pre potreby oceľorytinových, doteraz z výrobného hľadiska cenovo najvýhodnejších, výplatných známok, druhý návrh by bol v rytine len ťažko realizovateľný. Preto bol prvý návrh predložený na rokovanie realizačnej komisie vo februári 2008 a stretol sa s neočakávane veľkým odporom členov komisie. Najväčšie výhrady sa týkali paradoxne samotnej osoby Petra Biľaka, najmä skutočnosti, že nebol oslovený realizačnou komisiou, aby pripravil výtvarný návrh známky. Ďalej preto, že doteraz neparticipoval na slovenskej známkovej tvorbe a nakoniec preto, že by slovenské známky stratili svoju „slovenskosť“, lebo by sa z nich stali holandské známky! Ďalšie výhrady smerovali k fontu Fedra, napr. že sú aj iné a vhodnejšie fonty ako Biľakov, a nakoniec aj to, že prototyp L systému by zmenšoval malú plochu známky na úkor obrazového motívu. Preto komisia navrhla, aby dizajn realizoval významný slovenský grafik a renomovaný známkový tvorca Peter Augustovič. Po mimoriadnej porade s autormi eurových známok v marci 2008 (tab. 2), ktorí vďaka svojej rozhľadenosti akceptovali Biľakov prototyp pre euroznámky, Peter Augustovič pripravil niekoľko variantov modelového dizajnu na príklade kostolíka v Boldogu a Dražovciach. Peter Augustovič zároveň dokázal na príklade návrhu Boldogu, že „L systém“ komponovania domicilu a nominálnej hodnoty je na výplatné známky použiteľný. Z hľadiska poštovej známky ako malej bankovky  ceniny sa zároveň ukázalo progresívne aj použitie šrafovania pozadia známky, k čomu dospeli viacerí členovia tímu autorov výtvarných návrhov (P. Augustovič, I. Benca a D. Kállay). Tak zároveň bola splnená aj predstava Generálneho riaditeľa SP, a. s., o novom dizajne eurových poštových známok, ktorého prínos pri finalizácii dizajnu nových známok bol nezastupiteľný. Konečný model výplatných eurových známok tak bol vytvorený v spolupráci Petra Biľaka a Petra Augustoviča. V prvej etape použil P. Augustovič dekoratívne šrafovanie na dotvorenie obrazového motívu kvôli tomu, aby sa pri celoplošnom šrafovaní vyhlo nežiaducemu optickému efektu, tzv. „moiré“. Na základe požiadavky Generálneho riaditeľa SP, a. s., aby sa finálny dizajn známok v sérii pridržiaval Biľakovho prototypu, bolo nakoniec šrafovanie realizované po celej ploche známky. Po konzultácii s výrobným námestníkom PTC Praha, a. s. boli nakoniec doriešené rozstupy šrafovania vymedzené šírkou otvoru peforácie, aby sa predišlo problémom s „moiré“ efektom. Na základe dohody s P. Biľakom Peter Augustovič finalizoval konečný dizajn výplatných známok podľa výtvarných návrhov kolektívu autorov. Ten bol tvorený najvýznamnejšími tvorcami slovenských poštových známok, prevažne absolventov grafickej špeciálky Albína Brunovského (P. Augustovič, I. Benca, R. Brun, R. Cigánik, M. Činovský, K. Felix, D. Kállay) a mladšími absolventmi bratislavskej katedry grafiky VŠVU, žiakmi D. Kállaya a M. Činovského (P. Uchnár, A. Feke). Výnimku tvoril len rytec František Horniak, ktorý nie je absloventom VŠVU, ale na jedného z najlepších slovenských rytcov známok sa vypracoval aj vďaka priateľstvu s viacerými Brunovského žiakmi (M. Činovský, K. Felix, I. Benca). Umelci pritom boli vyberaní pre jednotlivé námety podľa toho, z akého regiónu pochádzali, a ku ktorým pamiatkam mali osobitný vzťah.

Vzhľadom na skutočnosť, že PTC Praha nedokázalo z kapacitných dôvodov vyrobiť všetky plánované eurové známky vyrobiť technikou oceľorytiny, museli byť známky rozdelené do troch technologicky odlišných skupín.

1) 8 výplatných známok a nominálnymi hodnotami korešpondujúcimi s euromincami vytlačenými na stroji WIFAG, tj. rotačnou oceľotlačou v kombinácii s hĺbkotlačou (farebnosť 1 + 2 – oceľorytina + hĺbkotlač).

2) 3 ofsetové známky s najčastejšie používanými hodnotami podľa platnej tarify SP, a. s. (plná farebnosť v CMYK). Napriek odlišnej technológii výroby umožňujúcej oproti predchádzajúcim výplatným známkam použiť plnú škálu ofsetovej farebnosti, boli nakoniec na základe požiadavky generálneho riadieľa SP, a. s. dizajnovo zosúladené s ostatnými „rotačkovými“ známkami v sérii. Z tohto dôvodu pripravil P. Agustovič aj nový výtvarný návrh na známku Čierny Brod, pretože pôvodný Biľakov návrh by podľa názoru viacerých členov Realizačnej komisie po formálnej stránke nekorešpondoval s ostatnými známkami v sérii. Na základe tejto názorovej nejednotnosti potom generálny riaditeľ SP, a. s. rozhodol o vyradení Biľakovej známky zo série prvých eurových známok. Mimoriadne progresívny návrh P. Biľaka nakoniec našiel uplatnenie v novej eurovej celine – poštovom lístku s predtlačenou známkou, ktorá spolu s novou celinovou obálkou zavŕšila emisný rad Kultúrne dedičstvo Slovenska – predrománske a románske pamiatky.

3) Do série známok nakoniec patrí aj známka Hamuliakovo, ktorú D. Kállay navrhol ako malý, dookola vyperforovaný hárček so známkou v strede, tj. ako známku v známke. Kvôli lepšej manipulovateľnosti so známkou bola známka vyperforovaná až po okraje hárčeka, čím vznikli po stranách dva kupóny. Pôvodná hodnota známky 3 € plánovaná na väčšie zásielky balíkového typu bola nakoniec zmenená na základe podnetu filatelistov tak, aby korešpondovala s tarifou SP, a. s. Známka bola naplánovaná na oceľotlač z plochých platní strojom WAITE (farebnosť 1 oceľorytina + 4 ofset) preto, aby celá séria známok reprezentovala všetky tlačiarenské technológie používané doteraz v známkovej tvorbe a zároveň aj všetky typy tlačových listov. Na škodu tohto hárčeka ale je, že nebol vyryté po celej ploche, ale v ústrednej časti známky s vežou kostola. Autorom Prvej pamätnej eurovej známky, ktorou SP, a. s. chcelo osláviť vstup Slovenska do eurozóny, bol vybraný Doc. M. Činovský. Nielen preto, že patrí medzi najskúsenejších slovenských rytcov poštových známok, ale aj preto, že v roku 1993 vytvoril v spolupráci s J. Balážom prvú slovenskú poštovú známku. Prvá eurová známka je preto formátom známok typu Pražský hrad a úpravou tlačového listu alúziou na toto prvé pamätné vydanie slovenskej známky. SP, a. s., tým deklaruje kontinuitu vo vydávaní slovenských poštových známok aj po zmene nominálnej hodnoty uvedenej v euro mene. Doc. Činovský vytvoril výtvarný návrh z 10 eurovej bankovky stvárňujúcej románsky sloh formou ústupkového portálu s archivoltou. Do stredu známky vsadil euro symbol Národnej banky Slovenska v národných farbách (biela, modrá, červená) a do spodnej časti umiestnil mapu Slovenska so zvýrazneným hlavným mestom Slovenska. Pôvodný zámer POFIS-u síce bolo prezentovať na známke niektorú z euro mincí, na súťaži ktorých sa M. Činovský osobne zúčastnil so 4 návrhmi. Umelec ale nakoniec vhodne zosúladil dizajn známky použitím motívu románskeho portálu so sériou známok z nového eurového radu výplatných známok Kultúrne dedičstvo Slovenska. Reverzy nových eurových slovenských mincí tak boli nakoniec umiestnené do stredného poľa upraveného tlačového listu. Tieto boli vytlačené novou technológiou termotlače do zlatej fólie s laserovou raznicou, ktorá bola pripravená v spolupráci R. Hanečkovej (grafička POFIS-u) a J. Štefka (výrobný námestník PTC Praha, a. s.).

Mgr. Martin Vančo, PhD. vedúci Odboru POFIS

Komentáre

Pripojte sa k nám na facebooku