Vysvätenie sv. Metoda za arcibiskupa panónskej arcidiecézy pôvodne so sídlom v Sirmiu (Sriemska Mitrovica), ktorá bola nefunkčná od vpádu Avarov v 6. storočí, sa predpokladá na prelome rokov 869 – 870. Pápežská kúria uvedeným aktom sledovala nielen zabezpečenie cirkevnej jurisdikcie v Panónii, ale aj v susednej oblasti Veľkomoravskej ríše. Týmto vydaním Slovenská pošta, a. s., uzatvára sériu poštových známok s cyrilo-metodskou tematikou, na ktorých boli prezentované výnimočné pamiatky staroslovienskeho písomníctva, či už Assemaniho evanjeliár (2013) alebo Zografský kódex (2018), ktoré boli vydané v spolupráci s Vatikánskym mestským štátom.
Táto emisia prezentuje starosloviensku pamiatku „Pochvalné slovo sv. Cyrilovi a Metodovi“ napísanú bezprostredne po smrti sv. Metoda. Obsahovo vychádza tak zo Života sv. Konštantína, ako aj Života sv. Metoda, pričom niektoré historické udalosti rozvíja podrobnejšie. Je tomu tak aj v prípade okolností vymenovania sv. Metoda za arcibiskupa pápežom Hadriánom II., pričom ide o najstarší zachovaný písomný prameň napísaný cyrilikou z 12. storočia a je ruskej redakcie moskovského Uspenského chrámu (Uspenskij sobor): „Hadrián biskup, služobník všetkých služobníkov Božích, Rastislavovi a Svätoplukovi a Koceľovi. Sláva na výsostiach Bohu a na zemi mier, v ľuďoch dobrá vôľa. Keďže sme o vás počuli duchovné radosti, ktoré máte ku spaseniu, posielame nášho brata, ctihodného Metoda, vysväteného na arcibiskupstvo, do vášho kraja…“ 
Samotným motívom poštovej známky je však symbolicky zobrazenie sv. Metoda inšpirované najstaršími známymi freskami s jeho portrétom z kostola San Clemente v Ríme, na pozadí pôdorysu veľkomoravského trikonchálneho kostola na Devíne. Sv. Metod má doplnené biskupské insígnie: palium – pás látky s vyšitými krížmi a barlu s byzantským dvojkrížom. Po stranách sv. Metoda sú adorujúci anjeli takisto voľne inšpirovaní dobovými freskami z kostola San Clemente v Ríme a pozadie známky je tvorené nákončiami opasku v podobe bohoslužobných kníh z hrobu č. 1735 z pohrebiska na Kostelisku na veľkomoravskom hradisku Valy pri Mikulčiciach. V spodnej časti hárčeka sa nachádzajú zobrazenia ďalších cirkevných architektúr súvisiacich pravdepodobne s pastorálnou činnosťou sv. Metoda, pôdorys veľkomoravskej rotundy objavenej na dvorci Kostolec pri Ducovom a Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom.
Na prítlači FDC je zobrazený reverz veľkomoravského nákončia opasku s motívom oranta-biskupa (sv. Metoda?) nájdeného v hrobe č. 100 pri kostole č. II na veľkomoravskom hradisku Valy pri Mikulčiciach tiež na pozadí cyrilského rukopisu z Uspenského chrámu. Motívom pečiatky je olovený krížik s ukrižovaným Kristom nájdeným v chate č. II situovanej v „obytnom“ areáli pri veľkomoravskej bazilike v Sadoch pri Uherskom Hradišti, ktorá bola pravdepodobne misijným centrom byzantských vierozvestcov.

Mgr. Martin Vančo, PhD.