Dňa 31. októbra 1517 pribil na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu dr. Martin Luther 95 výpovedí proti odpustkom, prostredníctvom ktorých kritizoval spôsoby stredovekej cirkvi, ktorá zneužívala svoje postavenie a z opravdivého pokánia a Božej milosti urobila predmet obchodu. Lutherove tézy vyvolali silné reformačné hnutie, ktoré výrazným spôsobom zasiahlo do behu dejín v Nemecku, ale i v celej Európe. Nový myšlienkový prúd mal dopad nielen na cirkev, ale rovnako silno ovplyvnil politickú, sociálnu i kultúrnu oblasť.
Reformácia okrem dôrazov na Sola redemptione Christi, Sola Scriptura, Sola fide, Sola gratia priniesla veľké zmeny aj do bohoslužobného života a jeho liturgického stvárnenia. Vďaka materinskej reči a odklonu od stredovekých módov k ľudovejšej melodike sa mohlo do spevu piesní zapojiť celé zhromaždenie. Bohoslužobný život obohacovala aj organová hra. Úlohou organa bolo uvádzať spev chrámového zhromaždenia. Vplyv na túto skutočnosť mala Lutherova teológia a jeho pohľad na hudbu v službe budovania viery jednotlivca, ako aj celého cirkevného spoločenstva.
Luther mal od mladosti mimoriadne vrelý vzťah k hudbe podporený štúdiom na artistickej fakulte v Erfurte. Bol členom speváckych zborov, vynikajúcim hráčom na lutne, a mal pekný tenor. Mnohé texty svojich piesní zaodel vlastnou melódiou. Najznámejší Lutherov hymnus je Ein feste Burg, ktorý sa stal hymnou evanjelickej cirkvi. Jeho názory na hudbu mimoriadnym spôsobom zúročil predovšetkým  J. S. Bach, ktorý vo svojich kantátach a chorálovej tvorbe veľmi účinne stvárnil teologické pravdy.
Jedným z hudobných skvostov Slovenska je barokový dvojmanuálový organ s pôvodným píšťalovým fondom, ktorý sa nachádza v Drevenom artikulárnom kostole v Kežmarku (1717) a pochádza od levočského organára Vavrinca Čajkovského. Jeho výstavbu dokončil v roku 1720. Ornamentálna výzdoba s iluzívnou maľbou a plastikou anjela realizovaná Jánom Lerchom robí z tohto organa jednu z najcennejších barokových pamiatok.

Mgr. Roman Porubän