Rokom sv. Cyrila a Metoda, vyhláseným Radou Konferencie biskupov Slovenska, si pripomíname počiatky samostatného slovanského písomníctva potrebného pre kodifikovanie staroslovienskej liturgie. Tú sa obom vierozvestcom podarilo presadiť v Ríme založením samostatnej Moravsko-panónskej cirkevnej provincie. Tento jubilejný rok je vhodnou príležitosťou prezentovať oboch byzantských misionárov na základe najstarších známych zobrazení, ktoré sa nachádzajú na mieste posledného odpočinku sv. Konštantína-Cyrila, v bazilike San Clemente v Ríme.
 Medzi najväčšie pozoruhodnosti dolnej baziliky patrí freska „Osobný súd sv. Cyrila“ z 9. storočia, ktorá sa stala námetom poštovej známky. Sv. Cyril a Metod kľačia pred Kristom Pantokrátorom, pričom za sv. Cyrilom (vľavo) stojí archanjel Michael po boku so sv. Ondrejom a za sv. Metodom (vpravo) stojí archanjel Gabriel spolu so sv. Klimentom. Skutočnosť, že ide o stvárnenie sv. Cyrila s Metodom vieme na základe nápisu, ktorý bol čitateľný pri objave fresky v 19. storočí: „Bože, udeľ hriešnemu Cyrilovi večné odpočinutie. Amen.“ V spodnej časti hárčeka je prezentovaná ďalšia z fresiek dolnej baziliky s názvom „Prenesenie ostatkov sv. Klimenta“ z 11. storočia. Freska stvárňuje udalosti pri príchode oboch bratov do Ríma v roku 867, kam ich pozval pápež Mikuláš I., keď sa dozvedel, že nesú so sebou ostatky sv. Klimenta pápeža. Hárček je nakoniec dekorovaný hlaholikou prevzatou z jednej zo strán Assemaniho evanjeliára z konca 10. storočia, ktorý sa nachádza vo Vatikánskej knižnici v Ríme.
Motívom prítlače FDC je ďalšia z fresiek baziliky San Clemente v Ríme s názvom „Zostúpenie Krista do predpeklia“ z 9. storočia s polopostavou mnícha s knihou v ruke. Predpokladá sa, že ide o portrét sv. Cyrila, vytvorený byzantským maliarom, pretože situovanie fresky je zhodné so správou zo Života Konštantína, že bol pochovaný „po pravej strane oltárnej v chráme sv. Klimenta“. Motívom FDC pečiatky je nakoniec motív oranta/biskupa s  krížom na krku, nachádzajúci sa na reverze veľkomoravského nákončia z hrobu č. 100 pri kostole č. II na hradisku „Valy“ pri Mikulčiciach.         

Mgr. Martin Vančo, PhD.