Doprava poštových zásielok je základnou činnosťou poštových služieb všade vo svete. Význam rýchlej a spoľahlivej dopravy správ si uvedomovali už panovníci prvých starovekých štátov. Na túto službu spočiatku používali peších poslov a jazdcov na koňoch. Najďalej v organizovaní dopravy správ a tovarov zašli v období staroveku Rimania. Rímska štátna pošta „cursus publicus“ využívala cieľavedome vybudované dláždené cesty a hustú sieť poštových a prepriahacích staníc. Okrem jazdcov na koňoch používala rímska pošta aj rôzne druhy cestovných vozov. Najrozšírenejším bol voz nazývaný rheda currens, ďalej to boli carrus, carruca alebo clabula. Stredovek na vyspelosť rímskej pošty dlho nedokázal nadviazať. Týkalo sa to aj dopravných prostriedkov. Na začiatku 16. storočia sa z Uhorska rozšíril nový druh cestovného voza, ktorý prevážal aj poštové zásielky. Dostal pomenovanie koč, podľa dediny Kocs v komárňanskej župe, kde ho začali vyrábať. Do skvalitnenia poštovej dopravy významne zasiahli dilligencie, ktoré sa v rakúskych cisárskych krajinách a teda aj na našom území začali používať v 18. storočí zásluhou reforiem Márie Terézie. Dilligencie boli zvyčajne štvorzáprahové vozy a okrem ľudí prepravovali aj ťažšie zásielky. Na technický pokrok vo vývoji dopravných prostriedkov v 19. a 20. storočí rýchlo reagovala aj pošta. Lode, vlaky, automobily a napokon aj lietadlá sa postupne stali významnými činiteľmi rozvoja poštových služieb v oblasti dopravy zásielok. Na známke je zobrazená poštová doručovateľka a piktogramy rôznych dopravných prostriedkov používaných v poštových službách.