V blízkom okolí Jelšavy, v starej baníckej obci Rákoš, stojí kostol ukrývajúci vzácne gotické maľby nielen v interiéri, ale čiastočne aj na vonkajších stenách. Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice je ranogotická jednoloďová stavba z polovice 13. storočia. Nástenné maľby z obdobia od poslednej tretiny 14. storočia po druhú polovicu 15. storočia pokrývajú steny a klenbu presbytéria a takmer celú severnú stenu lode. Ide o kvalitnú freskovú maľbu, ktorú objednali pre kostol tunajší bohatí zemepáni Bubekovci. Na svojich cestách po severnom Taliansku v službách kráľa Ľudovíta Veľkého mali možnosť oboznámiť sa s najlepšími dielami talianskych majstrov, ktorých doviedli do Uhorska, aby im vyzdobili kostoly v Plešivci, Štítniku i v Rákoši. Severná stena lode je takmer na celej ploche pokrytá nástennými maľbami v troch horizontálnych pásoch. V hornom páse sú zobrazené výjavy zo Svätoladislavskej legendy – bojovníci kráľovskej družiny s kopijami na koňoch so sv. Ladislavom na čele v dynamickom výjave boja s Kumánmi. Na klenbe vo svätyni je zobrazený žehnajúci Tróniaci Kristus s anjelmi, štyria cirkevní otcovia a symboly evanjelistov. Na stenách svätyne sú zobrazení proroci, apoštoli a traja uhorskí kráľovskí svätci Ladislav, Štefan a Imrich. Freskovej výmaľbe stien víťazného oblúka dominuje veľmi dobre zachovaná sediaca postava žehnajúceho Boha s troma tvárami. Tento nezvyčajný spôsob zobrazenia Najsvätejšej Trojice, ktorý neskôr zakázal tridentský koncil pre nápadnú podobu s pohanským Triglavom, sa objavuje na našom území, napríklad v Ochtinej a v spišskej Žehre. Na vonkajšej južnej stene kostola sa zachovali fragmenty maľby Madony s dieťaťom, časť pôvodne monumentálnej postavy sv. Krištofa, patróna putujúcich, a kľačiaca postava sv. Rúfusa, patróna kamenárov a baníkov.

Ing. arch. Vladimír Ondrejovič