V horúcom lete 1944 sa Slovensko postavilo na správnu stranu. Nie zásluhou svojej vtedajšej vládnej garnitúry, ale opozície, ktorá dokázala kvôli záchrane národa a jeho záujmov prekonať aj neprekonateľné politické a osobné rozpory. Kde by sme boli bez Slovenského národného povstania? Čo znamenalo a znamená pre naše dejiny? Vtedajšia Slovenská republika bola vo vojnovom stave s protinacistickými veľmocami, ktoré už v roku 1941 uznali Benešovu vládu v Londýne za jediného právoplatného zástupcu Československej republiky. Snívanie o možnosti akéhosi pokojného „preplávania“ Slovenskej republiky a jej zachovania po skončení vojny bolo len ilúziou politických rojkov. S realitou už dohodnutého povojnového usporiadania sveta nemalo nič spoločné.
Ľudácka vláda svojou lokajskou oddanosťou nacistickému Nemecku stratila kredit už dávno pred koncom vojny. Napokon to, že sa od nej odvrátila i vlastná armáda a žandárstvo,  to len potvrdzuje. Hitler pritom so Slovákmi po prípadnej vyhranej vojne nepočítal. Boli sme preňho ľuďmi druhej triedy, vhodnými čiastočne na asimiláciu, ale zväčša iba na otrockú prácu v priestore kdesi za Uralom. Čo je to za spojenca, ktorého cieľom je likvidácia „spriateleného národa“? Nešlo o spojenca, ale o nepriateľa. A tak to nakoniec aj bolo. Rozhodnosť vodcov SNP nás postavila na stranu protihitlerovskej koalície.
SNP nepochybne bolo zásadným politickým zlomom. Deň jeho vyhlásenia – 29. august – je štátnym sviatkom SR. Je to celkom prirodzené a prijatie tohto zákona vychádzalo z jasne deklarovaných historických skutočností. Akékoľvek spochybňovanie tohto faktu je účelové, založené na jasnom politickom záujme úzkej skupiny ľudí, ktorí reprezentujú tú časť vtedajšej slovenskej politiky, ktorá sa tvrdošijne držala spolupráce s nacizmom, čím prehrala svoju politickú budúcnosť. Predstavitelia HSĽS nepochopili alebo nechceli pochopiť vtedajšiu spoločenskú realitu a boli schopní v kolaborantskom bahne namáčať celý národ. Zostali však našťastie osamotení. Opustení národom, bezpečnostnými zložkami, aj armádou. Z porazených sa stávajú hrdinovia iba vtedy, ak bojujú za spravodlivú vec. Ľudáci však stáli na zlej strane barikády. Pochopenie tohto neodškriepiteľného faktu je kľúčom k dejinám SNP. Práve preto sa k tejto historickej udalosti musíme neustále vracať, pretože zabúdať znamená otvárať dvere historickej lži a deformácii. Zabúdať znamená nevážiť si demokratický odkaz udalosti, ktorá nás vrátila do demokratickej Európy. Motívom aktuálne vydanej poštovej známky je archívna fotografia zachytávajúca bojové nasadenie slovenských vojakov počas SNP, vytvorená JUDr. Ivanom Székelym.

Stanislav Mičev