Zásluhu na existencii Univerzity Istropolitany v Bratislave mal najmä uhorský panovník Matej Korvín, ktorý spolu s ostrihomským arcibiskupom Jánom Vitézom a pätikostolským biskupom Jánom z Panónie v roku 1465 požiadali pápeža o súhlas s jej založením. Vitéz sa stal jej kancelárom, no v skutočnosti chod školy určoval jej vicekancelár – Juraj Peltell zo Schönbergu, prepošt bratislavského Dómu sv. Martina. Scholastický profil jej výuky do veľkej miery ovplyvňovali viedenskí dominikáni, univerzita vo Viedni bola taktiež bezprostredným vzorom a adresou niekoľkých významných profesorov aktívnych aj v Bratislave. Tu sa vyučovalo postupne na štyroch fakultách – artistickej, právnickej, teologickej a lekárskej. Medzinárodného ohlasu sa škole dostalo najmä zásluhou matematikov a astronómov Jána Regiomontana (Johannes Müller Regiomontanus von Königsberg) a Martina Bylicu z Olkusza. Napriek ambicióznym plánom Istropolitana pretrvala len krátko. Po smrti prepošta Peltella zo Schönbergu nenašla podobne angažovaného vicekancelára a sám panovník Korvín na prelome 80. a 90. rokov 15. storočia čoraz viac podporoval Viedenskú univerzitu. Istropolitana postupne zanikla. Dodnes s určitosťou nepoznáme ani fond jej knižnice, hoci jej jadro azda tvorila zbierka kódexov a kníh, ktorá sa v 16. storočí cez františkánsky kláštor dostala do majetku Bratstva Božieho Tela.
     Motívy na známke a hárčeku pochádzajú z iluminovanej výzdoby dvoch súvekých kódexov z prostredia Bratislavskej kapituly. Známka uplatňuje iniciálu z neznámeho františkánskeho rukopisu z roku 1494 (antifonára?) s výjavom skriptorskej dielne: Sv. Františka sprevádza pisár (notátor) a neznáma donátorka (vyrezaná iniciála je dnes v majetku Mestského múzea v Bratislave). Na pozadí hárčeka bola potom využitá výzdoba jedného fólia Bratislavského misála č. VII, ktorý pre kapitulu v roku 1489 napísal Lukáš Apáti (z Opatoviec), kanonik vezsprémskej a jágerskej kapituly. Kódex sa dodnes zachoval iba vo forme niekoľkých fólií v zbierkach Archívu mesta Bratislavy a Mestského múzea v Bratislave. Je významný najmä kombinovaním gotických a renesančných ornamentov v rámci jedného rukopisu. Tie gotické sa vyznačujú využitím pestrých kvetov s rastlinnými úponkami na hornom a spodnom okraji, ako aj medzi stĺpcami, motívy all’antica,  typické pre dvor Mateja Korvína a ostrihomské arcibiskupstvo sa dostávali do scén v iniciálach. V našom prípade ide o časť omšových textov Proprium de tempore, konkrétne ofícia k sv. Trojici (De sancta trinitate) a rubrikou ad romanos.
                                                                                                                                                                           Mgr. Dušan Buran, PhD.