Peter Michal Bohúň patrí medzi významných maliarov 19. storočia na Slovensku a spolu s J. B. Klemensom k predstaviteľom tzv. školy národného obrodenia. Pochádzal z evanjelickej rodiny vo Veličnej. Od roku 1843 študoval na pražskej akadémii výtvarného umenia, kde začal študovať v triede kreslenia. V roku 1845 začal Bohúň pracovať pre litografa z okruhu českých vlastencov Františka Šíra, podieľal sa na prekresľovaní portrétov vlastencov, pracoval na ilustráciách pre Všeobecný rostlinopis českého botanika J. S. Presla. Popritom ešte v školskom roku 1846 – 1847 navštevoval ateliér Christiana Rubena. Po návrate domov čítal napríklad koncom mája 1848 vyhlásenie Žiadostí slovenského národa (10. a 11. 5. 1848) medzi rodákmi vo Veličnej. Dňa 21. 6. 1848 sa oženil so Žofiou Klonkayovou, ktorá pochádzala zo zámožnej vlasteneckej rodiny z Lučivnej. Vyvrcholením národných tendencií v Bohúňovej tvorbe je Portrét Janka Francisciho ako kapitána slovenských dobrovoľníkov.
Po revolučných rokoch sa nenaplnili Bohúňove očakávania a aj vo svojej tvorbe sa od „národnej romantiky“ orientoval na komerčne úspešnejší idylický biedermeier. V jeho duchu tvoril hlavne portrétne realizácie, ktoré mu zabezpečovali živobytie. Portrétoval najbližších príbuzných a priateľov, tieto podobizne majú intímny charakter – hlavne Portrét umelcovej manželky z rokov  1848 – 1849. Po prvýkrát Bohúň znázornil svoju manželku na akvarelovom portréte, kde je zobrazená sediac s gitarou, obklopená kvetmi. Na portréte zachytil veľmi intímnu „domácu“ podobu Žofie ako mladej ženy. Naďalej maľoval aj portréty slovenských národovcov, porevolučné pomery mu však nedovolili realizovať ich vo veľkorysejšej podobe a väčšom formáte. Na jeseň 1865 sa maliar presťahoval do Poľska, kde sa usadil v Lipníku, na predmestí priemyselného mesta Biała (dnes Bielsko-Biała). Dňa 20. 5. 1879 podľahol zápalu pľúc.

Mgr. Katarína Beňová