Do rodu skalienka sa zaraďuje len jeden druh, a to skalienka ležatá Loiseleuria procumbens (L.) Desv. Latinské pomenovanie rodu Loiseleuria je podľa mena francúzskeho botanika J. L. A. Loiseleur-Deslongchampsa. Skalienka je arkticko-alpínsky druh, ktorý sa vyskytuje v chladných oblastiach Severnej Ameriky, severnej Ázie a Európy. Počas ľadových dôb sa tento druh dostal do južnejších oblastí Európy (Pyreneje, Alpy, Karpaty, severná časť Balkánskeho polostrova), kde si dokázal nájsť vhodné podmienky a prežiť do dnešných čias. Na území Slovenska sa v súčasnosti vyskytuje iba v troch lokalitách. Dve z lokalít ležia na území Národného parku Nízke Tatry, preto sa táto rastlinka stala námetom emisie známok týkajúcej sa tejto oblasti. Vyskytuje sa na kamenistých kyslých pôdach, na sutiach či na skalách. Je to nízky, vždyzelený, poliehavý kríček, ktorý tvorí kobercovité porasty. Do 1 cm dlhé, protistojné lístky sú tuhé, kožovité a na okraji podvinuté, čo umožňuje rastlinke prežiť i extrémne podmienky. Je odolná proti mrazu i vetru, dokáže prežiť i na miestach, kde cez zimu teplota klesá na –30° C. Nové rastové púčiky sa zakladajú už na jeseň, ktoré sa hneď po oteplení začnú vyvíjať. Kvety vyrastajú na koncoch konárikov po dvoch až piatich kusoch. Kalich je červený a päťzárezová, lievikovito zvončekovitá koruna je ružová, veľmi vzácne i biela. Kvitne v období od júna do júla. Kvety opeľuje hmyz, no za nepriaznivých podmienok je rastlinka schopná aj samoopelenia. Plodom je červenkastá tobolka. Semená prezimujú uzavreté v tobolkách. Tie sa potom roznášajú vetrom až v ďalšom roku na jar. Rozmnožuje sa i vegetatívne, a to zakoreňovaním koncových výhonkov. Rastlinka sa dožíva i veľmi vysokého veku, v Alpách sa našli jedince, ktoré boli až 75-ročné. Kvôli svojej vzácnosti a veľmi izolovanému výskytu na území Slovenska (najbližšie lokality sú vzdialené viac ako 300 km) je druh chránený zákonom a zaradený i do Červeného zoznamu rastlín, kde patrí medzi kriticky ohrozené druhy. 

Ing. Jaromír Kučera