Etnograf, fotograf, publicista a dramatik Pavol Socháň je významnou osobnosťou slovenskej vedy, kultúry a umenia z konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Narodil sa 6. júna 1862 vo Vrbici (dnes časť Liptovského Mikuláša) v remeselníckej rodine. Študoval na lýceu v Kežmarku a učiteľskom ústave v Lučenci, kde ho maďarské úrady za propagáciu slovenského jazyka a literatúry vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku. V rokoch 1881 – 1885 študoval dejiny umenia a národopis na pražskej maliarskej
akadémii a Karlovej univerzite. Vo výtvarnom štúdiu pokračoval v Mníchove, kde absolvoval aj stáž vo fotografickom ateliéri. Po návrate do Prahy sa venoval národopisnej činnosti a pripravil celý rad výstav. V roku 1889 v pražskom ateliéri J. Eckerta získal výučný list fotografa – živnostníka. Vlastný fotoateliér si otvoril v r. 1893 v Martine, kam ho pozval S. Hurban Vajanský.
O dva roky neskôr pripravil spolu s D. Jurkovičom slovenské oddelenie na Národopisnej výstave v Prahe. Po obvinení z panslavizmu bol v r. 1914 nútený odísť do USA. Tu pôsobil ako novinár a publicista a zapojil sa do zahraničného odboja. Do vlasti sa vrátil v r. 1919 a pracoval ako úradník a redaktor v Prahe a v Bratislave. Zomrel v Bratislave 26. januára 1941 a dnes je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.
Zoznam Socháňových národopisných prác predstavuje viac ako 500 bibliografických jednotiek a ďalších niekoľko sto jednotiek zahŕňa celospoločenskú, historickú a literárnu problematiku. Fotografickej tvorbe sa venoval v rokoch 1889 – 1912. Až do roku 1924 vlastným nákladom vydával pohľadnice v edíciách Slovenské kroje, Obrazy zo Slovenska a Slovenské albumy (portréty národných dejateľov). Spolu vyšlo asi 400 pohľadníc. P. Socháň je autorom desiatich divadelných hier, z ktorých sa v r. 1921 – 1922 dve dostali na scénu SND v Bratislave.

Ing. Ivan Lužák