Sv. Gorazd sa pravdepodobne narodil na veľkomoravskom dvorci južne od Nitry. Meno má staroslovanský pôvod a vyskytovalo sa okrem nášho územia aj u južných Slovanov. Označovalo muža „výrečného“. Vzdelanie dostal v niektorej kláštornej alebo kapitulnej škole, kde sa naučil latinčinu. Zaradil sa medzi spolupracovníkov solúnskych bratov Konštantína a Metoda po ich príchode na Veľkú Moravu. Ako blízkeho spolupracovníka ho starnúci arcibiskup Metod určil za svojho nástupcu. Ukázal vraj naň: „Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný“. Pápež Štefan V. nepodporil predsmrtné rozhodnutie Metoda a zakázal mu „vykonávať úrad“. Žiadal, aby sa Gorazd osobne dostavil na pápežský dvor a „živým slovom“ vysvetlil svoje postoje. Do Ríma však Gorazd už nechcel, alebo nemohol prísť. V pohnutých dobách, keď došlo k vyháňaniu Metodových žiakov, nie je medzi tými, ktorí odišli do Bulharska a na Ochrid, ani medzi tými, ktorých predali židom do otroctva. Možno ho zabili, alebo sa skrýval na niektorom veľmožskom dvorci. Ľudia ho veľmi skoro začali uctievať ako svätca a časom sa dostal i do stredovekých liturgických kalendárov.
Niektorí ho považujú za autora životopisu sv. Metoda napísaného v staroslovienčine. Iní sa domnievajú, že pápež Ján IX., keď v r. 900 obnovoval veľkomoravské arcibiskupstvo, ho ustanovil do tohto úradu. Pevné doklady k takýmto tvrdeniam však nie sú.

Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc.