Cyprián Majerník (1909 Veľké Kostoľany – 1945 Praha) Študoval na súkromnej maliarskej škole G. Mallého v Bratislave a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1926 – 1931). Jeho talent bol všestranný, okrem maliarstva bol aj literárne činný a publikoval. Napriek slovenskému pôvodu bol Majerníkov život spätý s pražským – teda mestským prostredím, kde študoval a neskôr žil. Jeho tvorba sa v umeleckohistorickej spisbe spája s účinkovaním Generácie 1909. Pozornosť vzbudil pomerne skoro a na scéne ho radili k výrazným talentom slovenského umenia. Na Majerníka asi najviac platí rozšírený názor hodnotiaci umenie jeho generácie ako maliarstvo programovo nevyvážené, citovo rozjarené a vo vzťahu k dobovému dianiu autentické. Práve preto sa im ušiel prídomok „svedomie doby“, čo je zvlášť výstižné v súvislosti s Majerníkovým dielom prelomových rokov. Autor prešiel výraznou vývojovou premenou, jeho rané diela ešte vychádzajú z folklórnych námetov, no ich podanie je nové – díva sa na tému z pozície „mešťana“, tému vníma ako svojráznu anekdotu. V druhej polovici 30. rokov dochádza v jeho tvorbe k zásadnej zmene. Jeho obrazy sú temné, zaľudnené osamelými postavami v očakávaní osudových a iných stretnutí, milosrdnými samaritánmi, utečencami a viacerými stvárneniami Dona Quijota. Znalci jeho diela sa zhodujú, že práve tu sa jeho duchovný postoj výrazne prejavil, a to v potrebe tematizovať únik zo sveta. Výsledkom sú často až prepiato existenciálne obrazy, ktoré pôsobia možno trochu zastaralo, pretože skôr než ku klasikom začiatku 20. storočia odkazujú a inšpiráciu nachádzajú v humanistickom odkaze maliarov staršej generácie ako Goya a Daumier. Autor zrazu uprednostňuje klasický kompozičný rámec, umiernenú farebnosť – zameriava sa na odtiene hnedej a okrovej s čiernymi akcentami kombinovanými s belobou. Námetom je opustený, osamelý a bezmocný človek. Napriek tomu, že veľakrát ide o literárnych hrdinov, sú to skôr obrazy osobnej a civilizačnej drámy, ktorej autor čelil – zhoršujúci sa zdravotný stav, časté depresie, zlá situácia v protektoráte. Práve týmito dielami sa predčasne, vo veku tridsaťpäť rokov, pár týždňov po skončení vojny, jeho dielo uzatvára. Alexandra Kusá, PhD.