Lipicanské plemeno koní patrí medzi najstaršie kultúrne plemená chované v Európe. Vyšľachtenie tohto plemena si vyžiadalo dodržovanie dvornej etikety a ceremoniálu na viedenskom panovníckom dvore, ktorému vzorom bol španielský panovnícky dvor. Pre dopravu a jazdu na koni vyžadoval viedenský panovnícky dvor ťažší typ karosiera pre ťažké kočiare a ľahší typ kočiarového a jazdeckého koňa. Pre vyšľachtenie ľahšieho typu koňa bol v roku 1580 v krasovej oblasti Slovinska zriadený dvorný žrebčín Lipica. Pri šľachtení požadovaného typu koňa sa používali kone starošpanielské, starotalianské, ale tiež arabský kôň. Cisárske dvorné žrebčíny Kladruby nad Labem, Lipica, Kopčany pri Holíči, ako aj španielska dvorná jazdiareň vo Viedni pri šľachtení spolupracovali. Vyšľachtené plemeno bolo pomenované podľa sídla žrebčína.
Lipicany sú stredne mohutné s výbornými morfologickými a biologickými vlastnosťami, vyznačujú sa mierne oblúkonosou hlavou, vznosným chodom v kluse, sú miernej povahy, učenlivé a poslušné. U lipicana prevláda biela farba srsti (cca 80 % a 20 % iná farba srsti), na kohútiku dosahuje palicovú výšku 155 – 160 cm.
Lipican sa stal obľúbeným koňom nielen na panovníckom dvore, ale aj na dvoroch šľachty, ako aj v roľníckych chovoch. Pri založení Národného žrebčína Topoľčianky v roku 1921 základ chovu lipicana tvorilo originálne lipicanské stádo 32 kobyliek a jeden plemenný žrebec zo žrebčína Lipica. Stádo lipicanov v NŽ Topoľčianky má 30 – 40 plemenných kobýl, 3 – 4 plemenné žrebce a dorast žrebčekov a kobyliek. Lipicanské plemeno v NŽ Topoľčianky je prechované, vyrovnané typom i exteriérom a tvorí génovú rezervu. Prezídium nadácie Slovak Gold udelilo lipicanskému stádu v NŽ Topoľčianky, prvýkrát ako chovnému produktu, „Certifikát nadštandardnej kvality“.
Prof. Ing. Vladimír Hučko, CSc.