Keď sa r. 1996 dostalo Atlante cti usporiadať Hry XXVI. olympiády v jubilejnom roku 100. výročia obnovenia olympijských hier, vnímali to mnohí ako krivdu kolíske olympizmu. Po ôsmych rokoch dostávajú Atény príležitosť ukázať, čo dokážu. Túto možnosť majú i viac než tri desiatky slovenských športovcov. História paraolympiád, ako sa vrcholné stretnutia telesne postihnutých športovcov pôvodne volali, začína nápadom sira Ludwiga Guttmana, neurochirurga liečebného centra v anglickom Stoke-Mandeville, založeného r. 1944, ktoré bolo zamerané na liečbu pacientov s poškodením miechy. Práve tam sa počas OH v Londýne r. 1948 konali prvé tzv. Stoke-mandevilské hry. O štyri roky už boli s medzinárodnou účasťou a a od r. 1960 sa stali doplnkom letných olympijských hier. Prvú poštovú známku k paraolympiáde v Tokiu vydala r. 1964 Argentína. Telesne postihnutí súťažia v mnohých športoch, o.i. v atletike, futbale, plávaní, basketbale, volejbale, vzpieraní, stolnom tenise či lukostreľbe. Účastníkom týchto hier sa po autohavárii, ktorá ho upútala navždy na vozík, stal i dvojnásobný olympijský víťaz v maratónskom behu, legendárny etiópsky bežec Abebe Bikila. Od r. 1976 sa konajú i zimné paraolympiády, tá prvá bola vo Švédsku. Paralympiády sa v súčasnosti s istým časovým posunom konajú v dejisku letných či zimných olympijských hier. Svoje hry majú i mentálne postihnutí športovci, ktoré si ako prví pripomenuli poštovou známkou v USA. Slovensko vydáva svoju prvú paralympijskú známku v olympijskom roku 2004. Slovenskí paralympionici však majú za sebou už mnohé úspešné vystúpenia, ktoré znamenali na predchádzajúcich letných či zimných paralympiádach cenné kovy a je nádej, že z Atén prinesú ďalšie. Dr. Peter Osuský