Označenie T2 100 g zodpovedá tarife pre list 2. triedy do 100 g v tuzemskom styku. © Slovenská pošta, a . s., 2008 Mesto Krupina leží v Krupinskej vrchovine v nadmorskej výške 279m na pradávnej ceste spájajúcej údolie Ipľa s údolím Hrona, v širších európskych rámcoch oblasť stredného Dunaja s južným Poľskom. Počiatky trvalého osídlenia regiónu siahajú do mladšej doby kamennej a doby bronzovej. Približne od konca 5. a začiatku 6.st. sa rozhodujúcou zložkou obyvateľstva v oblasti stali Slovania, predkovia dnešných Slovákov. Prvé písomné zmienky o regióne Krupiny pochádzajú z 12. storočia, v 13. storočí sa v dôsledku objavenia ložísk drahých kovov prisťahovali do Krupiny saskí kolonisti, ktorí priniesli so sebou nové technológie a rozvinutý systém mestského práva (tzv. Magdeburské právo). Privilégiá slobodného kráľovského mesta dostala Krupina pravdepodobne r. 1238, originálna listina sa však v dôsledku tatárskeho plienenia (1241) nezachovala. Boli obnovené kráľom Belom IV. r. 1244. Po vyčerpaní zásob drahých kovov ešte v stredoveku mesto upadlo. Znovu nadobudlo význam po roku 1540, keď osmanskí Turci okupovali dnešné Maďarsko a Krupina prebudovaná na protitureckú pevnosť bránila od juhovýchodu prístup do oblasti bohatých stredoslovenských banských miest. Po skončení obdobia tureckých vojen a stavovských povstaní (1711) význam Krupiny opäť upadol. Nové rozvojové impulzy nastali až v druhej polovici 19.st. a najmä v 20. rokoch 20.st., keď bola Krupina napojená na železničnú dopravu. V súčasnosti je okresným mestom s prevahou strojárskeho a potravinárskeho priemyslu. Známku tvorí pohľad na najstaršiu stavbu mesta románsko-gotický kostol Narodenia P. Márie v popredí s bránou starého opevnenia. V ľavej hornej časti je umiestnený erb mesta pôvodne z 13.st. Námetom obálky prvého dňa je unikátna stavba tzv. vartovky, strážnej a hlásnej veže z obdobia protitureckých bojov. Na pečiatke je zobrazená jedna z bášt mestského opevnenia. PhDr. Anton Hrnko, CSc.