História, ktorá sa viaže k Banskej Bystrici, je neobyčajne bohatá. Už v roku 1255, kedy po tatárskom vpáde kráľ Belo IV. pozýval na toto územie kolonistov, sa Banská Bystrica stáva slobodným mestom s rozsiahlymi privilégiami. Vtedajším obyvateľom boli udelené cenné výsady – právo ťažiť vzácne kovy v celej Zvolenskej župe a právo voliť si richtára a farára. V roku 1380 sa Banská Bystrica spojila s ostatnými okolitými banskými mestami do spolku, v ktorom až do konca 16. storočia zaujímala vedúce postavenie. Po vzniku Thurzovsko- fuggerovskej spoločnosti ťažba, spracovanie a vývoz medi priniesli mestu ďalšie bohatstvo. V roku 1620 sa Banská Bystrica stala svedkom významnej udalosti – na zasadnutí uhorského snemu tu zvolili Gabriela Bethlena za uhorského kráľa. Mesto preslávil aj Matej Bel, polyhistor a najvýznamnejší vedec svojej doby, ďalej tu pôsobili Ján Francisci , Ján L. Bella, Ján Botto, Jozef Murgaš alebo prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes. V roku 1944 sa mesto stalo centrom povstaleckého územia a odtiaľto vysielal Slobodný slovenský vysielač. Hlavným motívom známky, ktorá vychádza k 750. výročiu udelenia mestských privilégií je veža Kostola nanebovzatia Panny Márie (nazývaný tiež Nemecký alebo Farský) v ktorého interiéri sa nachádza vzácny neskorogotický oltár pochádzajúci z dielne Majstra Pavla z Levoče. Na obálke prvého dňa je Matejov dom, ktorý dal v 15. storočí údajne postaviť Kráľ Matej Korvín.