Osobnosti Veľkej Moravy - emisia v hárčekovej úprave. Na štyroch známkach, ktoré sú situované v dolnej častí hárčeka sú zobrazené portréty významných vládcov Vel'kej Moravy (začiatok 9. stor. - 906) - Pribinu, Rastislava, Koceľa, Svätopluka. Títo vládcovia Veľkej Moravy, pochádzajúci z Mojmírovskej kniežacej dynastie (833-906), sa pričinili o vznik, územný rozmach a kultúrny rozkvet prvého štátu západných Slovanov a sú zobrazení spolu s mapou Veľkej Moravy z čias jej najväčšieho rozkvetu. Mapa podľa spracovania akademika Jána Dekana je doplnená o reprodukciu archeologického nálezu - terčík so sokoliarom. Rastislav (okolo 820 -po r. 870) - vel'komoravské knieža v rokoch 846 -870. Vládu prevzal po strýkovi Mojmírovi I. a podarilo sa mu ubrániť Vel'kú Moravu proti franským útokom. Na základe jeho pozvania vyslal byzantský cisár Michal III. r. 863 na Vel'kú Moravu misiu solúnskych bratov Cyrila-Konštantína a Metoda, ktori šírili kresťanstvo rečou ľudu (preklad Písma, slovienská liturgia). Roku 870 ho Svätopluk I. vydal feudálom Východofranskej ríše, ktorí ho v Regensburgu odsúdili na doživotné väzenie a oslepili. Vel'ká Morava sa za jeho vlády značne rozšírila, vymanila sa spod politického vplyvu Franskej ríše a získala úplnú nezávislosť. Za jeho panovania uskutočnená byzantská misia vytvorila základy slovanského i slovenského písomníctva. Na známke sú okrem imaginárneho portrétu Rastislava zobrazení solúnski bratia so Svätým písmom a písmenom z hlaholiky - symbolom Boha a Svätej Trojice. Motívy na FDC: Hrad Devín, ktorý r. 869 odolal útokom, striebomý gombík s modrými sklíčkami, bronzové faléry (Devínska Nová Ves). Motív na pečiatke: striebomá náušnica, 9. stor., Nitra.