Bol to celkom obyčajný deň, 3. august 1921, keď sa dvom nadšencom, moravskému učiteľovi Aloisovi Královi a synovi miestneho horára, Adamovi Mišurovi, podarilo prekopať cez sedimenty v ponore riečky Demänovky a objaviť tak jednu z najkrajších jaskýň Slovenska, – Demänovskú jaskyňu slobody. Tento deň sa tak zapísal do dejín speleológie. Odvtedy uplynulo už sto rokov...

     V roku 1924 jaskyňu sprístupnili verejnosti. Je súčasťou Demänovských jaskýň, národnej prírodnej pamiatky. Vytvorila ju riečka Demänovka, v druhohorných tmavosivých vápencoch. Vyniká nádhernou a pozoruhodnou výzdobou, od tenučkých brčiek až po mohutné stalagnáty, excentrických aragonitových tvarov, rôznych foriem jazerných stalagmitov či sférolitických stalaktitov. Nádherné leknové jazierka s rokokovými bábikami patria k najkrajším útvarom celého Demänovského systému, ktorý má aktuálnu dĺžku preskúmaných a zdokumentovaných chodieb 43 kilometrov. Návštevníkom ponúka dva prehliadkové okruhy. Tradičný s celkovou dĺžkou 1150 metrov a dlhý, ktorý má dĺžku 2150 metrov.

     Výnimočnosť Demänovskej jaskyne slobody je aj v unikátnej jaskynnej faune, ktorá sa stala námetom emisie poštovej známky. V podzemných vodách jaskyne môžeme uvidieť pozoruhodného živočícha – studničkára tatranského, Niphargus tatrensis. Je to bentický stygobiontný kôrovec zo skupiny rôznonožcov (Amphipoda). Prvýkrát bol objavený v roku 1887 v studni v Zakopanom, čo mu prinieslo jeho pomenovanie. Ďalšími pozoruhodnými živočíchmi sú chvostoskoky Protaphorura janosik a Pseudosinella paclti (motív FDC pečiatky). Sú to veľmi malé suchozemské živočíchy zo skupiny chvostoskokov (Colembolla) a patria k endemitom Západných Karpát. Unikátnym a veľmi vzácnym živočíchom Demänovskej jaskyne slobody je aj pavúkovec Eukoenenia spelaea zo skupiny šťúroviek (Palpigradi), ktorý je zobrazený na prítlači FDC. Táto jaskyňa spolu s Važeckou jaskyňou predstavuje najsevernejší výskyt tohto živočícha v Európe.     

Ján Lakota, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Liptovský Mikuláš