Historický vývin i technologické zákutia modrotlače opísal už v roku 1954 erudovaný etnograf a pracovník Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) Josef Vydra v knihe Ľudová modrotlač na Slovensku. Hovorí v nej o historickom vývine farbenia látok indigom vo svete, v Európe i na Slovensku. Modrotlač sa na našom území uchytila medzi širšími vrstvami obyvateľstva koncom 18. storočia v malých mestách, odkiaľ prenikala aj na vidiek, kde sa modrotlačiari začali usádzať od polovice 19. storočia. Špecifikom vidieckych modrotlačiarov bolo prispôsobovanie produkcie vkusu nositeľov z konkrétnych oblastí, vďaka čomu dnes môžeme obdivovať vzácne regionálne varianty modrotlačových vzorov.
Práve vzory dávajú modrotlačovej látke charakter. V tradičnej výrobe sa na ňu nanášali ručne za pomoci drevených foriem, ktoré boli buď celodrevené (najčastejšie z hruškového dreva) alebo s vtĺkanými drôtikmi a mosadznými plieškami. Ich výrobou sa zaoberali špecializovaní rezbári alebo aj samotní modrotlačiari.
Formy sa natierali krycou hlinkou, nazývanou rezerva alebo pap, ktorá zabránila prieniku farby na ňou prekrytú plochu. Intenzita modrej, ako aj rôznofarebnosť vzorov sa dosahovala viacnásobným ponáraním látky do studeného indigového roztoku, nazývaného kypa.
Technologické postupy modrotlačového farbenia sú, samozrejme, omnoho zložitejšie a majster modrotlačiar sa poznal najmä podľa jednoliatosti odtieňa zafarbenej látky. Viac sa možno dozvedieť v spomínanom diele Josefa Vydru, hoci dnes je už vzácnym knižným artefaktom. Dostupná záujemcom o túto oblasť našej tradičnej výtvarnej kultúry je však stále publikácia Modrotlač na Slovensku významnej etnologičky Oľgy Danglovej. V roku 2014 ju vydal ÚĽUV, ktorý tento rok oslavuje 75 rokov.

Mgr. Tomáš Mikolaj

Ústredie ľudovej umeleckej výroby