Na Slovensku pôsobila v období 2. svetovej vojny špeciálna protipartizánska jednotka Edelweiss. Táto jednotka sa brutálnym spôsobom zúčastnila vraždy civilného obyvateľstva v Ostrom Grúni a Kľaku. Dňa 21. januára 1945 prepadli obec Ostrý Grúň, kde v dome Izidora Debnára a v ďalších domoch postupne zavraždili 65 osôb. Obeťami fašistov sa stali deti, ženy a starí ľudia. Po krvavej masakre v Ostrom Grúni alkoholom opojená banda vrahov vtrhla do susednej obce Kľak. Tu zavraždili ďalších 83 osôb. Najmladšia obeť bola trojmesačná Jozefínka Haringová. Veľmi krutým spôsobom zaobchádzali so zraneným 21-ročným partizánom Martinom Herkom, ktorému rezali chodidlá, stiahli kožu z tela, odrezali uši, nos, jazyk a vyklali oči. Napokon ho ešte živého hodili do plameňov horiaceho domu. V hornom Kľaku vrahovia zastrelili partizánov Jakaba a Boroša. Obyvateľov vyhnali z domov do treskúcej zimy a sústredili ich na voľnom priestranstve pri kaplnke, kde proti nim namierili guľomety. Celkove v týchto dvoch obciach zavraždili 148 osôb, z toho 56 žien a 38 detí. Počas opätovného zákroku, ktorý vykonali 26. januára 1945, vypálili ďalšie domy a hospodárske budovy: v Ostrom Grúni 112 domov a 78 hospodárskych budov, v Kľaku 132 domov a hospodárskych budov. Fašisti sa pomstili aj na obyvateľoch obcí Hrabičov a Župkov, ale i Prochot, kde vypálili 140 domov a hospodárskych budov. Nedeľa 21. januára 1945 sa vyznačovala tým, že v celej Kľackej doline boli obrovské záveje snehu. Táto nedeľa vošla do našich dejín a spomienok i ako Krvavá nedeľa. Padlým hrdinom obidvoch obcí patrí naša česť a úcta. Navždy zostanú v pamäti nášho národa. Chráňme si ako dar slobodu a demokraciu, za ktorú oni umierali. Doba, v ktorej žijeme, stavia pred nás čoraz naliehavejšiu úlohu chrániť mier a uchovať v pamäti všetkých padlých, aby tí, ktorí prídu po nás, nezabudli na statočnosť a hrdinstvo civilných obyvateľov v Ostrom Grúni a Kľaku.

Jaroslav Bulko