Drotárstvo je jedinečný fenomén charakteristický pre našu krajinu. Svedčí o tom aj jeho zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2017. Vďaka svojim špecifickým črtám sa nielen odlišovalo od ostatných remesiel, ale v osobitnej podobe pretrvalo až do súčasnosti a stalo sa neoddeliteľnou zložkou národnej kultúry a umenia. Vzniklo ako doplnkové zamestnanie obyvateľov neúrodných oblastí severozápadného Slovenska pred viac ako 300 rokmi. Prešlo zložitým vývojom, ktorý sa odrazil nielen v spôsobe využitia drôtu a neskôr aj plechu, ale tiež v samotnom postavení jeho nositeľov. Hoci sa v počiatočnom období rozvíjalo ako vandrovné remeslo, z mnohých chudobných drotárov sa stali úspešní podnikatelia, ktorí zakladali prosperujúce dielne po celom svete. Prví drotári opravovali poškodený hlinený riad či poľnohospodárske náradie. Neskôr z tvrdého drôtu zhotovovali aj jednoduché úžitkové predmety ako pasce na myši, šparáky do fajok, naberačky, podložky pod hrnce a žehličky, misky, vešiaky a veľa ďalších praktických výrobkov. Drôt si vďaka svojej dostupnosti a výborným úžitkovým vlastnostiam získaval čoraz väčšiu obľubu. Počet drotárov narastal a teritórium ich pôsobenia sa rozširovalo na všetky kontinenty, kde celkovo založili viac ako 320 dielní a manufaktúr a 6 veľkých tovární. Tie produkovali nesmierne široký sortiment úžitkových predmetov z drôtu a plechu. Ďalší rozvoj drotárstva prerušila prvá svetová vojna a revolúcia v Rusku. Väčšina dielní zanikla a drotári sa vrátili do vlasti. Proces postupného úpadku remesla definitívne ukončila druhá svetová vojna. Ako výtvarný materiál bol drôt prvýkrát použitý až v rokoch 1940 – 1942,  keď vznikli prvé drôtené plastiky pre potreby vznikajúceho Mestského múzea v Žiline. Od 60. rokov 20. storočia sa stal drôt trvalou súčasťou tvorby mnohých výtvarníkov a remeselníkov, ktorí nadväzujú na tradičné drotárske postupy a obohacujú ich o moderné technológie.

Mgr. Katarína Kendrová
Považské múzeum v Žiline