V poradí druhý most, ktorý postavili cez Dunaj v Bratislave, spojil stred mesta s novovznikajúcim sídliskom Petržalka. Projekt architektov Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra, Ivana Slameňa a statika Arpáda Tesára zo Slovenskej vysokej školy technickej získal v súťaži až štvrtú cenu – porota jeho kvality nepostrehla. Napokon však na realizáciu vybrali práve tento odvážne zavesený elegantný most. Známka znázorňuje často reprodukovanú kresbu, ktorú vytvorili architekti ako súčasť svojho projektu; auto, ktoré tu vidíme, už iste možno zaradiť medzi veterány, most však stále očarúva svojou odvážnou modernosťou.
Architekti na pravom brehu rieky vztýčili oproti hradnému kopcu šikmý dvojitý pylón, ktorý na lanách drží mostovku a na vrchole má kaviareň v tvare disku. Tá sa pôvodne volala Bystrica, dnes má názov UFO. Most má medzi podporami 448 metrov, čo bolo svetové prvenstvo medzi mostmi s jedným pylónom. Oceľovú konštrukciu vyrobili vo Vítkovických železiarňach, laná doviezli z Rakúska.
Výstavba mosta bola v centre pozornosti najvyšších politikov, o čom svedčí aj jeho pomenovanie po Slovenskom národnom povstaní. Po roku 1989 ho síce prekrstili na Nový most, medzitým však postavili cez Dunaj dva ďalšie nové mosty a prinavrátili mu tak jeho pôvodný názov.
Základný kameň kládol 6. 12. 1967 ešte vtedajší primátor Bratislavy, ktorým bol architekt Milan Hladký, ale pri jeho otvorení 26. 8. 1972 už pásku strihala normalizačná delegácia na čele s Gustávom Husákom a Jozefom Lenártom. Hladký i Lacko vtedy už boli v politickej nemilosti a hoci je most vrcholným architektonickým dielom Jozefa Lacka, on sám stál už vtedy len medzi radovými divákmi. Most SNP sa však stal ikonickým architektúrnym prvkom Bratislavy a keď sa koncom minulého storočia uskutočnila anketa Stavba storočia, jasne v nej zvíťazil.

Prof. Ing. arch. Matúš Dulla, DrSc.

Zdroj  pôvodnej dokumentácie Mosta SNP v Bratislave:
Archív architektúry oA ÚSTARCH SAV 
Autori koláže : Jozef Lacko, Ladislav Kušnír, Ivan Slameň 
Konštrukčné riešenie stavby: riešenie Arpád Tesár, Jozef Zvara, realizácia 1968 – 1973