Klubová rivalita i nadšená podpora „našich“ – taká bola česko-slovenská vzájomnosť v športe v dejinách spoločného štátu, ktorého storočnicu si pripomenieme v roku 2018. Jej nositeľmi boli mnohé legendy športu, medzi nimi i rodáci z oboch brehov rieky Moravy či Dunaja, ktorí si získali srdcia klubových fanúšikov aj na opačnom brehu, ale pod československou zástavou im patrili srdcia všetkých.
Košický rodák, futbalista Andrej Kvašňák (1936 – 2007), bol záložníkom, obávaným hlavičkárom, populárnym „zabávačom“ a skvelým herným dirigentom v Sparte Praha, kam roky chodilo publikum „na Kvašňáka“ a kde ho fanúšikovia vyhlásili za „Sparťana storočia“. Bol členom mužstva, ktoré získalo pre Československo na prvých majstrovstvách Európy v r. 1960 bronz, a významnou osobnosťou tímu „strieborných chlapcov“ z Čile, vicemajstrov sveta v r. 1962. V národnom mužstve odohral 47 zápasov a vsietil 13 gólov, v ligovej súťaži 248 a dal v nej 83 gólov.
Václav Nedomanský sa v r. 1944 narodil a hokejovo vyrástol  v Hodoníne, odkiaľ prestúpil ako osemnásťročný do Slovana Bratislava. Zostal mu verný dlhých 12 rokov, počas ktorých bol trikrát kráľom ligových strelcov. Odohral zaň 419 zápasov a dal 369 gólov. Diváci ho milovali a pokrik „Venco banán!“ nikdy neznel zbytočne. Dobre stavaný stredný útočník si v 220 zápasoch za národné mužstvo 163 gólmi vystrieľal primát legendy – stal sa najlepším strelcom v dejinách  československého hokeja. Bol majstrom sveta (1972), osemnásobným medailistom z hokejových MS a strieborným i bronzovým na ZOH (1968, 1972). Napriek týmto zásluhám mu komunistický totalitný režim neumožnil odísť do vrcholnej svetovej klubovej súťaže – NHL. Po emigrácii tam úspešne hral  za Detroit Red Wings, St. Louis Blues a New York Rangers.
Rodičia Júliusa, ale tiež Gyulu a Ďusiho Tormu (1922 – 1991) pochádzali zo Štúrova, on sa však narodil v Budapešti. Pod vedením legendárneho trénera Zsigmonda Adlera, ktorého skrýval a zachránil pred transportom do tábora smrti, sa stal šesťnásobným majstrom Maďarska v boxe a po repatriácii v r. 1946 desaťnásobným majstrom Československa. V r. 1949 sa stal majstrom Európy (bronz získal v r. 1947 a 1955). Na olympijskom turnaji v Londýne (1948) vybojoval v ľahkej strednej váhe prvú zlatú medailu v histórii čs. boxu, ktorá bola vôbec prvým slovenským olympijským zlatom, a bol vyhlásený za najlepšieho boxera turnaja. Svojich nástupcov formoval ako tréner v Baťovanoch (dnes Partizánske) a potom roky v Prahe. Počas kariéry vybojoval 996 zápasov, pričom prehral len v siedmich.
                                                                                                                                                                                       Dr. Peter Osuský