Krušina jelšová je typickým krom vyskytujúcim sa v slatinnom jelšovom lese NPR Šúr. Krovinné poschodie tu býva doplnené o vŕbu popolavú, kalinu obyčajnú, brest väzový alebo čremchu strapcovitú. Krušina dosahuje najbujnejší rast na vlhkých a dobre presvetlených miestach, opačne je tomu v miestach s väčšími jelšami a hustým zápojom korún. Dorastá do výšky 5 m, zriedkavo až 9 m, preto býva niekedy chybne označovaná ako strom. Kôra je čiernohnedá s bielo bodkovanou a hladkou kôrou. Tento vzhľad kôry spôsobujú početné belavé, šošovkovité dýchacie otvory, tzv. lenticely. Z kôry krušiny jelšovej sa získava červené farbivo ramnatoxín, okrem toho obsahuje glykozidovo viazané aj voľné antrachinóny. Kôra slúži na liečebné účely a po úprave pôsobí ako preháňadlo, tiež má antihelmintické, antimikrobiálne a antioxidatívne účinky. Listy na ľahko sa lámucich konároch rastú striedavo. Sú elipsovité, celistvo-okrajové, na báze zúžené do stopky,  k vrcholu sa rozširujúce, na hrote krátko končisté s chĺpkami len na žilnatine. Kvety sú drobné, zelené s ružovými škvrnami rastúce v súkvetiach v pazuchách listov. Plod je kôstkovica, v zrelom stave fialovo-čierna, nezrelé sú zelené až červené. Konzumáciou plodov vtákmi ako sojky, škorce, drozdy, červienky dochádza k pomerne účinnej distribúcii do okolia. Zaujímavý je spôsob distribúcie prostredníctvom tečúcich vôd, nakoľko plody dokážu plávať na hladine 7-19 dní. Táto metóda je významná najmä v oblastiach s výskytom jesenných až zimných povodní. Kým Európa, Ázia a Severná Afrika sú miesta pôvodného výskytu krušiny jelšovej, v Severnej Amerike patrí medzi introdukované, invázne druhy ohrozujúce pôvodné mokrade a močiare.

Igor Kokavec