Michal Miloslav Hodža patril k popredným slovenským kultúrnym a politickým predstaviteľom v 30. až 60. rokoch 19. storočia. Narodil sa 22. septembra 1811 v obci Rakša na strednom Slovensku. Študoval na evanjelickom lýceu v Prešove a neskôr v Bratislave. Štúdium teológie ukončil roku 1837 vo Viedni a bol vysvätený za evanjelického kňaza. Väčšinu svojho života strávil ako evanjelický farár  v Liptovskom Mikuláši.
Počas štúdia v Bratislave v 30. rokoch 19. storočia sa zblížil s Ľudovítom Štúrom, vedúcou osobnosťou nastupujúcej generácie slovenských národných činiteľov, a rovnako orientovaným Jozefom M. Hurbanom. Spolu s nimi sa zaslúžil o novú kodifikáciu spisovného slovenského jazyka r. 1843, ktorá s menšími úpravami platí dodnes. Podieľal sa na založení Tatrína (1844), prvého celonárodného kultúrneho spolku i na vydávaní prvých slovenských politických novín (1845). Bol jedným z vodcov slovenskej revolúcie r. 1848 – 1849, v ktorej predstavoval umiernené krídlo. Na jeho fare sa v máji 1848 zišlo národné zhromaždenie, ktoré sformulovalo prvý národný politický program (Žiadosti slovenského národa). Bol popredným členom Slovenskej národnej rady, založenej aj z jeho popudu v septembri 1848 a jeden z vodcov vojenského povstania za slovenské národné práva. Po revolúcii začas pôsobil ako notár; venoval sa kultúrnej, jazykovej, teologickej a politickej činnosti. Zúčastnil sa na formovaní nového národného programu (Memorandum národa slovenského; 1861), bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a členom jej výboru (1863 – 1867). Po konflikte s vrchnosťou emigroval r. 1867 do sliezskeho Tešína, kde po krátkej nemoci 26. marca 1870 zomrel. Pochovaný je v Liptovskom Mikuláši.
    Hlavným motívom známky je Hodžov portrét s pozadím, v ktorom sú umiestnené knihy a perá, symbolizujúce jeho zásluhu o kodifikáciu spisovného slovenského jazyka. Motívom FDC je koláž kostola, v ktorom pôsobil a kde sa z jeho iniciatívy konalo viacero významných národných zhromaždení, a ďalších predmetov, ktoré symbolizujú jeho zásluhy o rozvoj národa, jeho kultúry a slovenskej evanjelickej cirkvi. Na príležitostnej pečiatke je zobrazené faksimile Hodžovho podpisu.
                                                                                                                          PhDr. Anton Hrnko, CSc.