Kostol sv. Margity v gemerských Šiveticiach reprezentuje typ stavby s centrálnou dispozíciou – rotundu. Z vonkajšej strany je tvorená valcovitým obvodovým plášťom. Ten obaľuje zložitejšiu architektonickú skladbu vnútorného priestoru, ktorá pozostáva z dvoch útvarov s polkruhovým pôdorysom: apsidy zaklenutej konchou a lode zaklenutej štvrťguľovou klenbou. Takého riešenie nemá bezprostrednú analógiu ani medzi románskymi rotundami na území Slovenska, ani v okolitých krajinách. Kostol je postavený z tehly. Jeho vonkajší obvodový plášť členia slepé lizénové arkády, k pôvodnému neskorománskemu tvarosloviu patrí aj fragmentárne zachovaný ústupkový portál a okná s polkruhovými záklenkami. Rotundu nechal postaviť niekedy v priebehu 1. polovice 13. storočia príslušník rodu Zachovcov, ktorému Šivetice v tom čase patrili. Kostol bol tzv. zemepanským kostolom, v ktorom mal zakladateľ určité výsadné práva. Mohol tu byť napr. pochovaný. Okrem sakrálnych funkcií stavba plnila zrejme aj ďalšie. Napr. štrbinové okná v podkroví nad apsidou naznačujú, že mala tiež strážnu funkciu. Takého kumulovanie funkcií nebolo v prípade stredovekých kostolov nič nezvyčajné. Šivetická rotunda je výnimočná vo viacerých ohľadoch. Nielen svojou dispozíciou, ale napr. aj veľkosťou, keďže svojím priemerom presahujúcim 11m patrí medzi najväčšie súdobé rotundy v strednej Európe. Okrem architektúry je mimoriadne významná aj maliarska výzdoba zachovaná v apside kostola. V dvoch horizontálnych pásoch sú nad sebou zobrazené dva naratívne cykly: spodný tvoria scény z Kristovho života, horný rozpráva o živote sv. Margity, patrónky kostola. Šivetický cyklus legendy o sv. Margite, vytvorený v priebehu 2. polovice 13. storočia, je najstarším zachovaným príkladom zobrazenia tejto témy nielen na území Slovenska, ale aj niekdajšieho stredovekého Uhorska. Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.