Korytnačka močiarna je jediným pôvodným zástupcom korytnačiek žijúcim na Slovensku. Rovnako ako všetky druhy vodných korytnačiek má mierne klenutý pancier, ktorého horná časť (karapax) dosahuje dĺžku až 30 centimetrov. Karapax je hnedo-čierny s množstvom drobných belavých až žltých škvŕn. Brušná časť panciera (plastrón) je žltobiela až svetlo hnedá s variabilnou tmavou, spravidla čiernou kresbou. Koža končatín, chvosta, krku a veľkej časti hlavy je pokrytá šupinami. Predné nohy majú 5 a zadné 4 prsty s ostrými pazúrmi, medzi ktorými je vyvinutá plávacia blana. Korytnačky močiarna obýva stojaté alebo mierne tečúce teplé, bahnité a zarastené vody v nižších nadmorských výškach. Aktivita korytnačiek začína koncom marca v závislosti od klimatických podmienok. Počas dňa hľadá potravu a ukrýva sa vo vodnom prostredí, alebo sa slní na brehoch či rôznych predmetoch plávajúcich vo vode. Pod vodou vydrží veľmi dlho, k čomu jej pomáhajú aj pomocné dýchacie orgány análneho vaku a sliznice ústnej dutiny, ktoré dokážu absorbovať aj vo vode rozpustený kyslík. Párenie prebieha skoro na jar vo vode. Následne koncom jari až začiatkom leta samice v okolí vôd kladú vajcia do vyhrabaných plytkých jamiek. V teplejších oblastiach sa mláďatá liahnu na jeseň, na Slovensku až na jar budúceho roka. Dospievajú vo veku okolo 15 rokov a dožívajú sa aj vyše 70 rokov. Korytnačky močiarne sú prevažne dravé, živia sa najmä hmyzom, rybami, kôrovcami, červami a obojživelníkmi niekedy aj uhynutými živočíchmi no jedálny lístok si spestrujú aj rastlinnou potravou. Od konca októbra zimujú ukryté na dne svojich vodných biotopov. Korytnačka močiarna sa vyskytuje v južnej a strednej Európe, západnej Ázii a severozápadnej Afrike. Severne zasahuje až do Pobaltia. Na území Slovenska sa vyskytuje už len na niekoľkých izolovaných lokalitách východoslovenských a západoslovenských nížin. Korytnačka močiarna je prísne chráneným druhom v celej Európe, na Slovensku patrí ku kriticky ohrozeným živočíchom, s najprísnejším stupňom ochrany. Ján Kautman