© Slovenská pošta, a . s., 2008 Karol Plicka bol kľúčovou kultúrnou osobnosťou slovenských kultúrnych dejín 1. polovice 20.storočia, zakladateľom slovenskej kinematografie a prvým tvorcom fotografie na Slovensku, ktorého diela vznikli na základe jasne formulovanej autorskej koncepcie. Narodil sa v roku 1894 vo Viedni českým rodičom. Stal sa profesionálnym hudobníkom (neskôr, v r. 1927 – 1931 vyštudoval hudobnú folkloristiku a národopis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave) a po vzniku samostatného Československa v službách Matice slovenskej v Martine zbieral a zapisoval notácie a texty ľudových piesní (1924 – 1939). Vedomý si ale komplexnej súvislosti prejavov ľudovej kultúry od počiatku kresbou a čoraz viac aj fotograficky zachytával prostredie, v ktorom piesne vznikali. Tak vznikli prvé súbory fotografií, zaznamenávajúcich ľudí, krajinu, ľudovú architektúru, prvky obytného prostredia, náradie, pracovné činnosti a obradové zvyklosti. Výberom z týchto fotografií vznikli umelecké pohľadnice, ktoré vydávala Matica slovenská už v rokoch 1924 – 1926. Plicka si uvedomil, že duchovné a estetické hodnoty tradičnej ľudovej kultúry čoskoro zaniknú a preto ich zaznamenával s neporovnateľným úsilím a dôslednosťou – nielen textovo a fotograficky, ale akonáhle to dostupná technika umožňovala, aj v gramofónových nahrávkach a na filmovom páse. Syntézou týchto úsilí bol prvý slovenský zvukový film Zem spieva (1932 – 1933), moderná filmová báseň, ktorá mala byť „chválou života na slovenskom vidieku od jari do zimy“. Spočiatku sa ale Plickove zážitky zo slovenskej, akoby predvekej zbožnosti a chudoby, odrazili v strohom, drsne dokumentaristickom štýle. V 30. rokoch ale v jeho tvorbe celkom prevládli fotografie, ktoré boli v niečom blízke monumentálnym obrazom Martina Benku, ale navyše obsahovali výrazné poetické črty. Plicka z nich zostavil obrazovú knihu Slovensko (1937), prvú a veľmi obľúbenú slovenskú fotografickú publikáciu, ktorá neskôr vychádzala v početných reedíciách. V ďalších rokoch Plicka spracoval a vydal ešte viaceré fotografické projekty, pôsobil aj ako pedagóg na novozaloženej FAMU v Prahe. Zomrel v roku 1987 v Prahe. Aurel Hrabušický