Označenie T2 100g zodpovedá tarife pre list 2. triedy do 100 g v tuzemskom styku. © Slovenská pošta, a . s., 2008 Tento rod je na území Slovenska zastúpený len jedným druhom, ktorý zároveň predstavuje v slovenskej flóre aj jediného zástupcu z podčeľade Cypripedioidae. Ťažisko rozšírenia má tento rod najmä v Ázii a Severnej Amerike kde sa vyskytuje okolo 20 druhov. C. calceolus je do 60 cm vysoká rastlina s plazivým podzemkom. Z podzemku vyrastá stonka s 3-5 striedavými, 4-7 cm širokými, kopijovitými listami, na ktorej sa vytvára od mája do júna väčšinou len jeden kvet (zriedkavo môžu byť dva, alebo tri). Výnimočná pestrosť a tvarová rozmanitosť kvetov sa stala i námetom pre vydávanú známku. Tvarom kvetu sa radí medzi naše najbizarnejšie divorastúce rastliny. Kvety sú v pukoch uložené pyskom (papučkou) hore a až pri otvorení sa kvet preklopí do normálnej polohy. Rovnako ako tvar kvetu je veľmi zaujímavé aj opelenie. Hmyz je lákaný do kvetu predovšetkým žltou farbou pysku. Pri návšteve kvetu spadne dovnútra papučky a keďže okolité steny sú klzké a okraj je zahnutý smerom dnu zostáva v kvete uväznený. Jediná cesta von vedie otvorom v zadnej časti papučky pričom sa na telo hmyzu nalepí peľ. Pri návšteve druhého kvetu sa hmyz musí znova dostať von tým istým spôsobom pričom otiera peľ nalepený na tele o bliznu. Keďže kvet neponúka hmyzu žiaden nektár a hmyz nemá z neho žiaden úžitok ide o klamlivý typ kvetu. S touto rastlinou sa najčastejšie môžeme stretnúť v podhorských a horských oblastiach severného Slovenska. Rastie na vápencoch prevažne v listnatých dubových a bukových, zriedkavo aj v ihličnatých lesoch, ako aj na ich okrajoch a krovinatých stráňach. Keďže je tento druh veľmi nápadný je ohrozený najmä trhaním a vykopávaním návštevníkmi prírody do záhrad, ako aj likvidovaním biotopov a zmenou drevitej skladby lesa. Tieto faktory spôsobili i to, že v niektorých oblastiach je tento druh už vyhynutý. Kvôli tomuto ohrozeniu je druh zákonom chránený, je zaradený do Červeného zoznamu rastlín a živočíchov Slovenska. Druh je okrem uvedeného chránený i medzinárodnou zmluvou CITES. Ing. Jaromír Kučera