© Slovenská pošta, a .s., 2006 Najstaršie doklady umeleckého prejavu z územia Slovenska pochádzajú z obdobia mladšieho úseku staršej doby kamennej – paleolitu. Zastúpené sú najmä drobné predmety ako amulety, závesky a koráliky. Predstavujú samostatný druh umelecko-úžitkových predmetov. Výnimočným výtvarným prejavom je nález sošky ženy so zvýraznením pohlavných znakov. Moraviansku venušu z mamutoviny vyrezal okolo roku 22 800 pred n. l., na základe datovania C14, človek dnešného typu. Na úkor iných častí tela sa snažil, aby vynikli symboly predstavujúce zachovanie ľudského rodu. Žena, ako symbol darkyne života, mala v tomto období významné postavenie v spoločnosti. A práve zvýraznenie ženských atribútov sa v období mladého paleolitu uplatňovalo na všetkých antropomorfných plastikách žien, čo dokladajú nálezy nájdené v rôznych častiach Európy. Významné nálezy mávajú častokrát zvláštne osudy. Moravianska venuša, objavená pred druhou svetovou vojnou na otvorenom táborisku lovcov mamutov v Moravanoch nad Váhom – Podkovici, sa dostala do Nemecka. Neskôr v Museé de ľ Home v Paríži bol vystavený odliatok. Až v roku 1967 sa originál natrvalo vrátil na Slovensko. I keď presné nálezové okolnosti nie sú spoľahlivo objasnené, ostáva Moravianska venuša dokladom umeleckého cítenia a predstavuje vrcholné umelecké dielo vytvorené nositeľmi gravettienskej kultúry. Na obálke prvého dňa vydania je náhrdelník z obdobia gravettienskej kultúry, nájdený v jaskyni Čertova pec pri Radošinej, je zostavený z prevŕtaných ulitníkov druhu Melanopsides. Na pečiatke je použitý motív radiolaritovej čepele s vrubom z náleziska gravettienskej kultúry v polohe Lopata v Moravanoch nad Váhom. PhDr. Ivan Cheben, CSc.