© Slovenská pošta, a. s., 2006 Rôzne komické postavy, ktoré sa dajú dokázať v bábkovom divadle v Európe už v 13.-14.storočí, vyúsťujú časom v jedinú postavu – v stredovekého šaša. Po zrode tradície commedie dell´arte v 14. storočí v Taliansku sa dostáva do viacerých európskych zemí a pomaly sa prispôsobuje miestnym pomerom. Každý národ mu pridáva niečo zo svojej prirodzenosti, prostredia, vzdelania. Na Slovensku sa ako Gašparko stal najtypickejšou postavou tradičného bábkového divadla. Zo všetkých svojich európskych bratov je Gašparko najlyrickejší, najjemnejší, najmenej vulgárny a má cit pre spravodlivosť. Možno to spôsobil dlhoročný útlak slovenského národa, ktorého jedinou útechou boli len sny o hrdinstve a preto sa Gašparko stal viac zbojníkom, alebo napravovateľom krívd, než bezuzdným a požívačným šašom. Z tohto dôvodu sa mohol na prelome 19. a 20. storočia premeniť z pôvodne komickej figúry škriatka na malého nezbedného chlapca. Gašparko vystupoval takmer vo všetkých hrách tradičného bábkového divadla. Väčšinou ako sluha, najviac ako šašo alebo panoš, neskôr ako vandrovník, tulák, drobný remeselník. Od toho sa odvodzujú aj jeho partneri. Teda kráľ, rytier, princ, princezná alebo ježibaba, čerti, čarodejník, vodníci, draci a smrtky. Jeho ženička sa volá Žabinka a koník Miško a spolu poskytujú zábavu a ponaučenie až dodnes. Bábka Gašparka, ktorú zobrazujeme na známke, je vysoká 48 cm, vyrezaná z lipového dreva a oblečená do textilu. Autorom je F. Ilčík a vyrobil ju pre bábkara Bohuslava Anderleho v roku 1936 do jeho sady tzv. veľkých bábok. Pochádza zo súkromnej zbierky Antona Anderleho. Anton Anderle