Juraj Papánek (1.4.1738 - 11.4.1802) - historik, autor prvých zachovaných programových dejín Slovenska a Slovákov. Narodil sa v Kuklove, v slovenskej zemianskej rodine. študoval filozofiu v Budapešti, právne vedy v Jágri (Eger, Maďarská republika) a teológiu v Pätikostolí (Pécs, Maďarská republika). V pätikostolskej diecéze bol kaplánom, farárom a nakoniec dekanom v dedine Olasz. Tu aj zomrel a bol pochovaný. Spomedzi rozsiahleho diela si zaslúľi pozornosť najmä práca "Dejiny národa Slovákov" (Historia gentis Slavae). Slovákov povaľuje za autochtónny národ v Karpatskej kotline. Odtiaľto sa rozsídlili všetky ostatné slovanské národy a preto je aj slovenčina pramatkou všetkých slovanských jazykov. V 14 kapitolách najviac pozornosti venoval Veľkomoravskej ríši a jej najväčšiemu panovníkovi Svätoplukovi. Cyrilo-metodské dedičstvo a s ním spojené počiatky kresťanstva, o ktoré sa v jeho dobe usilovali historici viacerých národov, pripísal jednoznačne Slovákom. Jeho dielo sa stalo učebnicou obrodeneckej generácie. Teóriu o autochtónnosti Slovákov i Slovanov prijal i zakladateľ svetovej slavistiky P. J. Šafárik a, čo je pozoruhodné, v súčasnej dobe sa k nej prikláňa časť jazykovedy. Juraj Papánek patrí k málo poznaným, no významným pilierom obrany a ochrany slovenského národného historicizmu.

Univ. prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc.