Bjornstjerne Bjornson (8.12.1832 Kvikne, Nórsko - 26.4.1910 Paríž, Francúzsko) - nórsky prozaik, básnik, dramatik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1903), bojovník za práva utláčaných národov. Predstaviteľ škandinávskeho realizmu vrcholného obdobia. Písal poviedky z dedinského prostredia, neskôr spoločenskokritické hry a romány. Medzi významné diela patria: Zástavy nad mestom a prístavom (1884), Básne a piesne (1870), Nad našu silu (1883), Rukavička (1884), Mary (1906) ai. Viaceré jeho diela vyšli aj v slovenčine (Sedliacke poviedky, Bratislava 1971). Ako pubicista bojoval za práva utláčaných národov, za rovnoprávnosť slovanských národov v Rakúsko-Uhorsku. Vystúpil osobitne na obranu Slovákov. V korešpodencii i ako publicista sa od roku 1904 ujal Slovákov. Na obranu Slovákov rozpútal r. 1907 ostrú polemiku proti autorovi protislovenského jazykového zákona grófovi A. Apponyimu, vyslancovi Uhorska na medzinárodnom mierovom kongrese v Mníchove. Svetovú verejnú mienku rozvíril informáciami o krviprelievaní v Černovej. Článkami o volebnom systéme, justícii, slobode zhromažďovania v Uhorsku upozorňoval, že existuje slovenská otázka.