Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 1. 6. 1998 príležitostnú poštovú známku "Kragujevac 1918" s nominálnou hodnotou 3 Sk. Známka s portrétom vodcu vzbury Viktora Kolibíka z trenčianskeho 71. pluku rakúsko-uhorskej armády Autorom výtvarných návrhov emisie a súčasne aj rytcom je Rudolf Cigánik . Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 23 x 40 mm (na výšku, šírku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známkach . Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Trenčín. FDC vytlačila uvedená tlačiareň oceľotlačou z plochých platní v hnedočiernej farbe. Na sklonku prvej svetovej vojny vypukla v Kragujevaci, srbskom meste na brehu rieky Lepenec najväčšia vzbura v Rakúsko-Uhorskej armáde. Účastníkmi vzbury boli príslušníci 71. pešieho pluku, tradične nazývaného - Drotársky regiment. Vodcom vzbury bol drotár Viktor Kolibík (1890-1918) z Dlhého Poľa. V priebehu jarných mesiacov 1918 sa do Kragujevaca vrátilo asi 2400 slovenských vojakov z ruského zajatia. Zostavili z nich 7 stotín 41. pochodovej formácie, ktoré mali 10. júna 1918 odísť na taliansky front. Odpor proti vojne a monarchii, únava zo strádania a odhodlanie vzoprieť sa odchodu na južný front vytvárali výbušnú situáciu. Vzbura vypukla 2. júna 1918 večer po konflikte vojaka Martina Riljaka (1899-1918) z Hornej Maríkovej. Zapojili sa do nej skoro všetci vojaci určení na odchod na bojisko. Vzbúrenci sa zmocnili asi 500 pušiek, niekoľkých guľometov, prepadli železničnú stanicu, prerušili telefonické spojenie. Podarilo sa im zničiť štábne dokumenty a zoznamy mužstva, ale nepodarilo sa im dobyť muničný sklad. Veliteľ náhradného práporu pplk. Marx zorganizoval protiakciu, obsadil kasárne, vzbúrenci sa napokon pre nedoststok streliva vzdali. Stanný súd z 81 obvinených odsúdil mnohých na dlhoročné tresty väzenia a štyridsiatichštyroch slovenských vojakov na trest smrti. Popravili ich zastrelením ešte v deň rozsudku 9. júna 1918. Vrátane Martina Riljaka a Viktora Kolibíka. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 1. 6. 1998 až do odvolania.