Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 12. 9. 1995 výplatnú poštovú známku "Trenčín" v nominálnej hodnote 8 Sk. V hornej časti známky je zobrazený Trenčiansky hrad (oceľovomodrá farba), vpravo hore nominálna hodnota (červená farba), v pravej dolnej časti je mestský erb (v modrom poli biely baránok s červeno-bielou zástavou). Starobylý Trenčín spolu s Trenčianskym hradom - národnou kultúrnou pamiatkou dokumentuje významné kapitoly našich národných dejín. Výhodná zemepisná poloha na skale, ktorá sa vypína nad Váhom a na križovatke starých obchodných ciest určila charakter osídlenia od najstarších čias. Teritórium dnešného Trenčína bolo významné v období rímskej expanzie. Rímske vojsko vtedy preniklo až sem k osade Laugaricio, ako o tom svedčí nápis vytesaný na hradnej skale, z roku 179 nášho letopočtu. V 11. storočí sa stal hrad sídlom uhorskej kráľovskej župy. Najvýznamnejšími majiteľmi hradu boli Čákovci. Najmocnejším z nich bol Matúš Čák Trenčiansky, nazývaný "Pán Váhu a Tatier", ktorý sídlil na hrade od roku 1296. Pod mocným hradom sa rozvíjala trhová osada, neskôr stredisko remesiel, trhu a obchodu. Žigmund Luxemburský povýšil Trenčín 19.2.1412 na slobodné kráľovské mesto. Mesta sa dotkli v neskorších rokoch všetky stavovské povstania. Na prelome 18. a 19. stor. bol Trenčín s okolím významným strediskom slovenského národného života. V súčasnosti je jedným z najvýznamnejších miest Slovenska. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 12.9.1995 až do odvolania.