Medzi umeleckými dielami na pomedzí gotiky a renesancie prominentné miesto patrí kamennému Oltáru sv. Juraja vo Sv. Jure pri Bratislave. Už svojou technikou – kompletným vyhotovením v jemnom vápenci – je v rámci oltárneho umenia na Slovensku unikátom. Výnimočná je tiež jeho umelecká kvalita reagujúca na aktuálne podnety stredoeurópskeho umenia.
Stredobodom oltárnej architektúry, v podstate rozdelenej do štyroch horizontálnych registrov, je postava sv. Juraja – jazdca na koni, kopijou zabíjajúceho draka pod kopytami koňa. Súsošie, takmer v podobe voľnej jazdeckej sochy, je na pozadí doplnené reliéfom krajinnej kulisy, girlandy nad ním vytvárajú prirodzený baldachýn. Takýto dekór korunuje aj menšie scény po stranách – na krídlach oltára, so štyrmi  výjavmi zo života titulárneho svätca. V predele sú umiestnené skupiny Narodenia Krista a Úteku do Egypta; v strede bolo pôvodne Klaňanie troch kráľov, dnes zachované mimo oltára. V štíte nad hlavnou scénou dominuje výjav sv. Juraja v diskusii s cisárom; úplne hore je Umučenie sv. Sebastiána, ktorého motív, nachádzajúci sa v polkruhovom medailóne v najvyššej časti oltára, tvorí kresbu na FDC. Okrem bohatej renesančnej výzdoby súčasti oltára tvoria viaceré voľné sochy po oboch stranách, zväčša viac v gotickom štýle. Takáto slohová nejednoznačnosť je pre obdobie okolo roku 1500 typická a na svätojurskom oltári ju možno vysvetliť tiež účasťou minimálne troch relatívne autonómnych sochárov.
Vzhľadom na spomínanú výnimočnosť je zrejmé, že oltár bol v blokoch dovezený spoza hraníc Slovenska, resp. stredovekého Uhorska. Najbližšie slohové príbuznosti vedú do neďalekej Viedne, kde analógiu tvorí tzv. Oltár sv. Anny (1512), podľa aktuálnych výskumov však jeho majstri čerpali inšpiráciu z omnoho širšieho priestoru Podunajska (Salzburg, Pasov). Napokon, umenie Bratislavy a jej okolia bolo už od stredoveku určované dôležitosťou dunajskej obchodnej cesty, a najmä blízkosťou Viedne, na začiatku 16. storočia – cisárskej metropoly.
          Dušan Buran, PhD.