© Slovenská pošta, a .s., 2007 Barokové staviteľstvo sa na našom území naplno rozvinulo po porážke Turkov a skončení protihabsburských povstaní po roku 1711. Na oživení stavebnej činnosti sa výraznou mierou podieľala katolícka cirkev a hlavne rehole, ktoré stavajú početné kostoly a kláštorné budovy. Do stavebného diania na Slovensku v období okolo polovice 18. storočia výrazne zasiahla tvorba rakúskeho architekta Františka Antona Pilgrama. K jeho najvýznamnejším realizáciám patrí výstavba kostola a kláštora premonštrátov v Jasove na juhovýchodnom Slovensku. Na mieste staršieho opevneného kláštora založeného pred rokom 1171 vybudovali zásluhou prepošta Andreja Sauberera v rokoch 1750 - 1766 rozložitý kláštorný komplex. Je inšpirovaný rakúskymi barokovými kláštormi a patrí k najrozsiahlejším stavbám na území Slovenska. Jadro symetrického komplexu tvorí kostol, ku ktorému sa oboch strán napájajú kláštorné budovy vytvárajúce vnútorné nádvoria. V ľavej časti sa nachádza prelatúra s reprezentačnými priestormi, napravo konvent s obytnými miestnosťami rehoľníkov a v zadnej časti knižnica. Vertikálu celej kompozície vytvára dvojvežová fasáda Kostola sv. Jána Krstiteľa, na ktorú nadväzuje horizontála kláštorných budov akcentovaných rizalitmi a portálmi so štítmi. Súčasťou komplexu, mimoriadne citlivo zasadeného do okolitej prírody, je baroková francúzska záhrada, ktorá sa zachovala ako jediná na Slovensku. Vnútornú výzdobu kostola a kláštora charakterizuje vzácna spolupráca staviteľa s maliarom a sochárom. Autorom nástenných malieb i oltárnych obrazov bol rakúsky maliar J. L. Kracker. Výjavy zo života sv. Jána Krstiteľa a Alegórie patria k jeho vrcholným dielam. Interiér dopĺňajú sochy J. A. Kraussa a štukatérska výzdoba J. Hennevogela. Na FDC je znázornený erb jasovského kláštora z roku 1920, na ktorom dominuje sv. Ján Krstiteľ a kríž s trojvrším. PhDr. Jadwiga Lacková