© Slovenská pošta, a.s., 2006 Na rozvoji renesančnej architektúry na Slovensku sa od polovici 16. storočia výrazne podieľali hlavne východoslovenské mestá. Spoločenské i politické pomery po porážke uhorských vojsk v bitke pri Moháči v roku 1526 i nástup reformácie otvorili cestu renesancii. Boli to práve spišské mestá, v ktorých sa renesancia prejavila výraznejšie ako v iných regiónoch. Spolupôsobenie domácich tradícií s architektúrou južného Poľska s centrom v Krakove prispelo k vytvoreniu svojrázneho umeleckého prejavu označovaného termínom východoslovenská renesancia. K osobitým stavebným typom renesancie na východe Slovenska patria zvonice. Tieto samostatne stojace stavby s charakteristickými štítkovými atikami sú ojedinelé v Európe. I keď sa zvonice stavali zvyčajne v areáloch kostolov, neslúžili cirkevným účelom. Mestá ich využívali ako strážne veže a pozorovateľne, z ktorých sa v prípade nebezpečenstva, či už pri požiari, živelných pohromách alebo vojenských útokoch, zvonením vyhlasoval poplach. Zvonica v Kežmarku v ohradenom priestore farského kostola sv. Kríža patrí k našim najkrajším renesančným pamiatkam na Spiši. Jej autorom bol miestny staviteľ Ulrich Materer, ktorý ju postavil v rokoch 1586 – 1591. Táto neveľká stavba štvorcového pôdorysu nepresahovala svojou hmotou výškovú úroveň okolitej zástavby. Jasne čitateľnú kompozíciu charakterizuje výrazné horizontálne delenie plôch. Prevýšené prízemie je hladké, so vstupným otvorom. Mierne predsunuté poschodie spočívajúce na oblúčkových konzolách je na všetkých štyroch stranách architektonicky akcentované arkádovými otvormi typu bifória a trifória. Celú stavbu ukončuje štítková atika. Dôležitú úlohu v celej kompozícii zohráva bohatá sgrafitová výzdoba, ktorú realizoval neznámy autor s iniciálami H. B. Motív prezentovaný na FDC predstavuje detail štylizovaných rastlinných ornamentov tvoriacich sgrafitovú slepú arkatúru pod atikou. PhDr. Jadwiga Lacková