© Slovenská pošta, a.s., 2005 Víťazstvo v bitke pri Ulme dňa 17.októbra 1805 otvorilo Napoleonovi cestu do Strednej Európy, do cisárskej Viedne, ktorú obsadil v noci z 13. na 14. novembra. Jeho ďalší postup na východ mala zastaviť bitka na Morave, neďaleko Slavkova /Austerlitz/. Ale aj tam Napoleonova armáda 2. decembra 1805 zvíťazila nad spojenými vojskami posledného rímskonemeckého a súčasne prvého rakúskeho cisára Františka a ruského cára Alexandra. Bola to už druhá prehra cisára Františka II., ktorý bol aj českým a uhorským kráľom. Hoci Uhorsko sa snažilo byť vo vojnách s Napoleonom nezávislým, porážka pri Slavkove katastrofálne zasiahla aj toto kráľovstvo a obzvlášť jeho bývalé sídelné a korunovačné mesto Prešporok (dnes Bratislava). Napoleon mohol teraz Európe neobmedzene diktovať svoju vôľu a túto možnosť aj náležite využil. Do mierovej dohody dal prostredníctvom svojich zástupcov a vyjednávačov zapracovať pre cisára Františka ponižujúce podmienky. Na základe podmienok zmluvy sa mala politická mapa vtedajšej Európy úplne zmeniť. Vyjednávania trvali necelý mesiac. Výsledný text podpísali zástupcovia oboch cisárov, knieža Charles Maurice Talleyrand-Périgord za Napoleona; knieža Johannn von Liechtenstein a gróf Ignác Gyulai za Františka II., dňa 26. decembra 1805 v Prešporku, v zimnej rezidencii ostrihomského arcibiskupa. Objekt, všeobecne známy ako Primaciálny palác, je dnes radnicou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Podpisom dokumentu prišiel cisár František II. o vplyv na ďalší vývoj v nemeckých krajinách. Bavorsko a Wűrtembersko sa stali kráľovstvami, ktoré mali stáť v budúcnosti na strane cisára Napoleona. Rakúsko stratilo všetky svoje územia v Taliansku, Dalmáciu, Tirolsko, Vorarlberg. Republika Batavia /Nizozemsko/ a Republika Helvetia /Švajčiarsko/ boli uznané za nezávislé štáty. Mier netrval dlho. Už v roku 1809 sa Napoleon so svojou armádou vrátil s úmyslom dobyť Prešporok a pokoriť Františka s ktorého dcérou Máriou Lujzou sa neskôr, roku 1810, oženil. Štefan Holčík