V polovici 17. storočia prešiel hrad Červený Kameň ranobarokovou prestavbou. Podľa plánov cisárskeho staviteľa Filiberta Lucheseho na objednávku grófa Mikuláša IV. Pálffyho tu talianski umelci a remeselníci z neprívetivej niekdajšej fuggerovskej pevnosti vykúzlili  šľachtické sídlo s interiérmi plnými barokovej nádhery. Ako celok vyniká najmä sala terrena  vstavaná do prízemia juhozápadného krídla hradného paláca. Je u nás jediným v pôvodnom stave zachovaným príkladom takéhoto špecifického priestoru zakomponovaného na taliansky spôsob do parteru s výhľadom do parku či záhrady, spríjemňujúcim pobyt panstva pri rôznych spoločenských príležitostiach.
Pozdĺžny priestor osvetľovaný z bočnej strany oknami do nádvoria má v dvoch nikách na kratšej strane grottu, vytvorenú z tufových hornín na spôsob umelej jaskyne s fontánou. Uprostred čelnej steny s dverami po stranách (na ľavých je iluzívna maľba s postavou muža nazerajúceho dovnútra) je nika so sochou Venuše. V hornej časti pod klenbou je kartuša s freskou Samovražda Lukrécie a po stranách plastické putti (obrazy detí) držia rodové erby Mikuláša Pálffyho a jeho manželky Eleonóry Harrachovej. Lunetovú klenbu pokrýva bohato polychrómovaná bujná plastická štuková výzdoba so zakomponovanými freskami. Charakteristická je tvarová bohatosť rollwerkových kartuší a bizarných ornamentálnych motívov, nadobúdajúcich antropomorfné tvary (fantastické maskaróny a tváre faunov) s plastickými figúrami dvojíc putti zakomponovaných medzi lunetami.
Tancujúce nymfy a hrajúce sa deti namaľované v hlavných zrkadlách klenby saly terreny sú doplnené kartušami s cyklom riečnych krajiniek v lunetách a menšími monochrómnymi medailónmi. Interpretovať zámer objednávateľa a alegorický význam celku sa zatiaľ nepodarilo jednoznačne rekonštruovať. Mimoriadne kvalitné fresky z roku 1655, ktoré sa na rozdiel od klenbových malieb v sálach a hradnej kaplnke na poschodí zachovali v pozoruhodne intaktnom (neporušenom) stave, vytvoril Carpoforo Tencalla z Bissone pri Luganskom jazere. Práce na Červenom Kameni sú na sever od Álp prvým dielom maliara, ktorý sa neskôr stal popredným predstaviteľom talianskej ranobarokovej freskovej maľby v strednej Európe.

                                                                                                                                                                    Mgr. Jozef Medvecký, CSc.