Július Jakoby (1903 – 1985) patrí medzi najvýznamnejších slovenských maliarov druhej polovice 20. storočia. Predstavuje významnú a vo svojej podstate solitérnu osobnosť slovenského výtvarného umenia. Umelcove dielo, vyrastajúce v prostredí košickej avantgardy 20. rokov XX. storočia, neodmysliteľne spoluvytvára tradíciu moderného košického maliarstva uplynulého storočia. Jakoby, takmer výlučný figuralista, svojou expresívnou maľbou inklinuje k novofiguratívnym hodnotám európskeho maliarstva. Jakobyho tvorba je zastúpená v zbierkovom fonde SNG v Bratislave, NG v Prahe, NG v Budapešti, ostatných slovenských galérií a múzeí, v mnohých súkromných zbierkach a predovšetkým je významne zastúpená v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach, ktorá od roku 1991 prostredníctvom stálej expozície prezentuje umelcovu tvorbu. Dielo Don Quijote pochádza z obdobia 60. rokov, v ktorom Jakoby dospieva do výtvarnej zrelosti. Výrazne približuje charakteristické hodnoty majstrovej maliarskej tvorby - iróniu, nadsádzku, výbušný kolorizmus, grotesknosť. Motív FDC vychádza z Jakobyho diela z roku 1964 - Žena so žltým psíkom a na pečiatke FDC je znázornený fragment z Vlastnej podobizne z roku 1948. PhDr. Mária Kostičová