Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 17. 7. 1997 výplatnú poštovú známku "Martin "s nominálnou hodnotou 7 Sk. Na známke je zobrazený kostol sv. Martina, podľa ktorého dostalo mesto pomenovanie a erb mesta. Autorom výtvarných návrhov emisie a súčasne aj rytcom je František Horniak. Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 19 x 23 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 100 známkach. Prvá písomná zmienka o Villa Sancti Martini je z roku 1284. Všetky obce dnešného Martina sa nachádzajú na miestach starého osídlenia, ktorého najstaršiu časť archeológovia zaraďujú do neskorej doby kamennej (okolo r. 2200 pred n.l.). Bohaté nálezy sú z doby bronzovej. Ľudová tradícia stotožnila Hrádok v mestskej časti Košúty s údajným hrobom hunského vodcu Attilu (zomrel r.435 n.l.) - dodnes sa uvedený kopec ľudovo nazýva "Attilov hrob". Neopodstatnene. Na násype totiž objavili staršie nálezy z 1. str. pred n.l. V nepísanej knihe dejín na území dnešného Martina archeológovia prečítali ďalšie kapitoly jeho histórie - mohyly z veľkomoravského obdobia ( 9. stor.) a veľa pamiatok z 11.- 13. stor. Významný bol objav radového pohrebiska pri katolíckom kostole s viacerými vrstvami hrobov a základmi staršej murovanej stavby. Najstaršou budovou v Martine je gotický kostol, ktorý vznikol pred rokom 1284. Je zasvätený sv. Martinovi a podľa neho dostalo mesto aj pomenovanie. Mestské výsady dostalo mesto v r.1340. Od 17. stor. bolo sídlom Turčianskej stolice. Od polovice 19. stor. centrum slovenského národného a kultúrneho života. R.1861 bolo v Martine vyhlásené Memorandum národa slovenského, r.1863 bola založená Matica slovenská, r. 1866 jedno z troch slovenských gymnázií. Vydávali sa tu Národnie noviny, Slovenské pohľady. R.1918 bola utvorená Slovenská národná rada, ktorá prijala 30.10.1918 Martinskú deklaráciu. Mesto bolo jedným z centier SNP. V Martine sídli významná celonárodná inštutícia Matica slovenská, nachádza sa tu Národný cintorín a iné významné kultúrne ustanovizne. Motív na FDC je detail z gotickej fresky sv. Martina z vyobrazení magistra rytiera Donča a mančelky Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 17. 7. 1997 až do odvolania.